🔒
❌

  Najnovšie zmeny zákonov v našom štáte

Datum Zmena zakona
21. 12. 2022 23:00 Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 (Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025)
21. 12. 2022 23:00 Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA, Petra LIBU, Richarda NEMCA a Jána SZŐLLŐSA na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
21. 12. 2022 23:00 Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
21. 12. 2022 23:00 Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov
21. 12. 2022 23:00 Vládny návrh zákona o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov
zobraziť všetky zmeny zákonov

  Aktuality z diania v našom štáte

Jsou k dispozici nové články, stránku obnovíte kliknutím zde.

Neohlásenú hotovosť za viac ako 1,5 mil. EUR zaistili od začiatku roka colníci na Letisku Praha

Počas prvých troch týždňov zistili príslušníci Colnej správy ČR na medzinárodnom Letisku Václava Havla v Prahe takmer tri desiatky prípadov neohláseného cezhraničného prevozu finančnej hotovosti. Súhrnne tak zaistili rôzne platobné meny (prevažne české koruny, americké doláre, eurá, vietnamské dongy) v prepočte za 1 534 819 EUR.

Finančná správa odovzdala ceny Merkúr 2022

Finančná správa ocenila najväčších platiteľov dane z príjmu za zdaňovacie obdobie roka 2021. Spolu deväť spoločností získalo ocenenie Merkúr 2022 za najvyššiu zaplatenú daň z príjmov zo všetkých spoločností registrovaných na daňových úradoch v jednotlivých krajoch, ako aj v rámci Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (DÚ VDS). Finančná správa udelila aj ďalšiu cenu - Skokan roka.

ÚVHS sa predstaví svojim novým klientom

Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ÚVHS) sa predstaví svojim novým klientom. Dnes 26. januára sa uskutoční Deň otvorených dverí, počas ktorého oboznámi spoločnosti, ktoré sa dostali pod jeho správu, s činnosťou úradu a predstaví im aj vybrané zmeny v daňových zákonoch v tomto roku. Aj týmto spôsobom chce ÚVHS informovať svojich nových klientov o možnostiach spolupráce so správcom dane.

Medzinárodný deň colníctva

Od roku 1983 si 26. január pripomíname ako Medzinárodný deň colníctva na počesť výročia prvého zasadnutia Rady pre colnú spoluprácu. Každoročne sa k oslavám pridávajú aj príslušníci colnej časti finančnej správy. Generálny tajomník Svetovej colnej organizácie (WCO) Kunio Mikuryia udeľuje čestné uznania tým, ktorí prispeli k naplneniu cieľom určenej témy.

Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny z územia severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie (publikácia)

LIŠKA, Anton. Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny z územia severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, 2022. 239. ISBN 978-80-89175-92-6. V rokoch 2014 – 2018 si Slovenská republika i celý svet pripomenul 100. výročie prvého globálneho vojenského konfliktu, v súčasnej historiografii nazývaného ako prvá svetová vojna (do ukončenia druhej svetovej vojny označovaného ako Veľká vojna). Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, reflektujúc vyššie spomenuté výročie, zahrnul do plánu svojich hlavných úloh agendu, spočívajúcu vo vytypovaní a následnom vyhlásení objektov z uvedeného obdobia, ktoré disponujú pamiatkovou hodnotou, za kultúrne pamiatky. Na tejto úlohe aktívnym spôsobom participoval aj Krajský pamiatkový úrad Prešov, ktorý navrhol zapísať do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky viacero lokalít z územia severovýchodného Slovenska, na ktorých sa nachádzajú frontové a lazaretné vojnové cintoríny. Na základe tohto návrhu sa tieto pietne miesta od roku 2018 postupne stávajú národnými kultúrnymi pamiatkami. Samotný akt zapísania vojnových cintorínov do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky ešte nezaručuje, že tieto pietne miesta získajú patričnú pozornosť a ochranu v potrebnom rozsahu aj v praktickej rovine. Základným predpokladom k tomu, aby starostlivosť o tento druh pamiatok histórie bola na požadovanej odbornej úrovni, je dokonalé oboznámenie sa s procesom ich výstavby a konečnej architektonicko-sadovníckej úpravy, s archívnym materiálom, viažúcim sa k týmto pietnym miestam a základnými metodickými princípmi, ktoré je potrebné dodržiavať, aby bola zachovaná ich pamiatková hodnota. Keďže doteraz takéto systematizujúce odborné dielo na území Slovenskej republiky neexistovalo, Krajský pamiatkový úrad Prešov, vychádzajúc z výskumu a analýzy archívnych prameňov, dobovej a súdobej literatúry, dobových fotografií a pohľadníc a terénneho prieskumu, zostavil v roku 2022 publikáciu s názvom Lazaretné a frontové vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie, ktorej cieľom je jednak podrobné zmapovanie tohto typu vojnových cintorínov, a to tak z historického (predstavenie historických súvislosti a podmienok ich vzniku a následnej údržby) ako aj pamiatkového hľadiska (predstavenie cintorínov ako pamiatok histórie), jednak zadefinovanie základných metodických princípov (rámcových podmienok) ich obnovy, ktoré napomôžu prinavrátiť týmto pietnym miestam ich autentický (historický, dobový) vzhľad. Publikácia je vnútorné rozčlenená do štyroch kapitol. Prvá kapitola približuje proces zriaďovania, výstavby a architektonicko-sadovníckej úpravy frontových a lazaretných vojnových cintorínov počas trvania vojnového konfliktu  (1914 – 1918), t. j. podľa pravidiel stanovených rakúsko-uhorskými orgánmi. Okrem toho predstavuje organizačnú základňu a legislatívne normy, platné pre všeobecné i parciálne problémy, súvisiace s týmto procesom a podrobne popisuje spôsob výberu lokalít na zriaďovanie týchto pietnych miest, technologické postupy ich výstavby, použité materiály i sadovnícke princípy. Záver kapitoly je venovaný osobe Jozefa Lampinga a jeho prínosu pre riadenie, projektovanie a mapovanie výstavby frontových a lazaretných vojnových cintorínov na slovenskej strane Karpát. Druhá kapitola mapuje proces dostavby a konečnej architektonicko-sadovníckej úpravy frontových a lazaretných vojnových cintorínov v medzivojnovom období (1918 – 1939), t. j. podľa pravidiel stanovených československými orgánmi. Podobne ako prvá, aj druhá kapitola mapuje organizačnú základňu a legislatívne normy, platné pre všeobecné i parciálne problémy, súvisiace s týmto procesom a podrobne popisuje spôsob dostavby a konečnej úpravy týchto pietnych miest. Tretia kapitola je venovaná všeobecnej charakteristike frontových a lazaretných vojnových cintorínov z pohľadu pamiatkovej praxe. Podrobne mapuje dejiny pamiatkovej starostlivosti týchto pietnych miest na našom území, predstavuje základnú terminológiu priamo, resp. nepriamo súvisiacu s týmto typom pamiatok, definuje kritéria ich posudzovania v procese vyhlasovania za kultúrne pamiatky, popisuje administratívne náležitosti tohto procesu a oboznamuje so spôsobom ich evidencie v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Záver kapitoly je venovaný alternatívnej možnosti ich ochrany z pohľadu pamiatkového zákona – ako pamätihodností obcí. Posledná – štvrtá kapitola sa zaoberá metodikou obnovy frontových a lazaretných vojnových cintorínov. Popisuje a definuje základné pamiatkové princípy ich sadovníckej a krajinárskej úpravy, úpravy hrobových miest (polí), označovania vojnových hrobov, obnovy autentických prvkov drobnej sepulkrálnej architektúry, výstavby a obnovy oplotenia, vstupných brán a centrálnych pomníkov, osádzania informačných tabúľ a úpravy spevnených plôch v rámci pamiatkovo chránených areálov, vrátane ich bezprostredného okolia (prístupové cesty, chodníky, zeleň a pod.). Textovú časť publikácie dopĺňa bohatá obrazová a mapová príloha, pozostávajúca jednak z archívnych materiálov, dokumentujúcich proces výstavby, konečnej úpravy a údržby frontových a lazaretných cintorínov z územia severovýchodného Slovenska, jednak z projektov, plánov, náčrtov, skíc, historických i súdobých máp, fotografií a pohľadníc, zachytávajúcich lokality s výskytom týchto pietnych miest. V mnohých prípadoch pritom ide o unikátne a prvýkrát publikované obrazové pramene.   Publikácia je príspevkom k výskumu doposiaľ opomínanej a málo prebádanej téme vojenských dejín Slovenska a špecifickej skupiny pamiatok histórie – lazaretných a vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny. Jej primárnymi adresátmi sú pracovníci vedeckých inštitúcií a vysokých škôl, ktorí sa profesne zaoberajú výskumom vojenských dejín Slovenska, odborní zamestnanci Pamiatkového úradu SR a krajských pamiatkových úradov, ktorí sa venujú dokumentácii, monitoringu a pamiatkovej starostlivosti a ochrane tohto typu národných kultúrnych pamiatok a vecí pamiatkovej hodnoty, a tiež mestá a obce severovýchodného Slovenska, ktoré spravujú frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny, situované v ich katastroch. Publikácia však môže poslúžiť ako zdroj informácií aj pre širokú odbornú i laickú verejnosť, zaujímajúcu sa o regionálnu alebo vojenskú históriu, ďalej pre archeológov, venujúcich sa tejto téme, výskumníkov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany, či ako študijný materiál pre potreby stredných alebo vysokých škôl humanitného i technického zamerania. Vzhľadom na rozsiahlosť skúmanej problematiky si publikácia nenárokuje pozíciu komplexného zhodnotenia všetkých faktorov vplývajúcich na vznik, vývoj, výstavbu a údržbu predmetného typu pamiatok histórie. V budúcnosti je potrebné danú tému ďalej rozvíjať a venovať sa podrobne predovšetkým jej parciálnym oblastiam (podrobný výskum jednotlivých lokalít – archívny, archeologický, dendrologický a pod.). Význam publikácie z hľadiska prínosu pre slovenskú historiografickú spisbu spočíva predovšetkým v tom, že ako prvá prináša ucelený pohľad na problematiku frontových a lazaretných vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny, zakladaných na lokalitách severovýchodného Slovenska, a tiež v tom, že ako prvá – na základe podrobnej historickej analýzy prameňov a terénneho výskumu – definuje jasné a ucelené pravidlá pre metodiku obnovy týchto pietnych miest. Publikácia vyšla s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v celkovom náklade 500 ks. Pre záujemcov bude po jej oficiálnom uvedení do života, naplánovanom na 09. 02. 2023 o 16:30 hod. vo Vihorlatskej knižnici v Humennom, dostupná v dvoch verziách – digitálnej (na webovom sídle Pamiatkového úradu SR) a tlačenej (v sídle Pamiatkového úradu SR).

Historicky poučená interpretácia pod taktovkou Vojtěcha Spurného

Koncert Štátnej filharmónie Košice s názvom VAŇHAL – DITTERS – MOZART sa programovo vymyká spomedzi ostatnej produkcie v aktuálnej sezóne. Do Košíc totiž prichádza dirigent Vojtěch Spurný – odborník na historicky poučenú interpretáciu. Orchester ŠFK tak čaká netradičná výzva a návštevníkov a návštevníčky nevšedný zážitok. Na koncerte odznie Symfónia C dur známa ako „Jupiterská“ od Wolfganga Amadea Mozarta a Symfónia A dur od Jana Křitela Vaňhala. Sólistom večera bude mladý hudobník, skladateľ a dirigent Indi Stivín. Uvedie Koncert pre kontrabas a orchester č. 2 Es dur od Karla Dittersa von Dittersdorf. Koncert B cyklu sa uskutoční 2. februára 2023 o 19:00 v Dome umenia. Podujatiu budú predchádzať verejná generálka o 10:00 a predkoncertné stretnutie s lektorom dramaturgie Petrom Katinom a hosťami o 18:00 v Malej sále. Odbočka z koncertnej rutiny Štátna filharmónia Košice sa snaží na jednotlivé projekty vyberať odborníkov v danej oblasti, pretože si stále kladie za cieľ zvyšovať aj kvalitu orchestra. Dirigent Vojtěch Spurný je špecialista na historicky poučenú interpretáciu. A práve týmto štýlom odohrá orchester ŠFK koncert VAŇHAL – DITTERS – MOZART začiatkom februára v Dome umenia. Viac približuje Vojtěch Spurný: „Je vždy zajímavou výzvou uplatnit při nastudování programu některé principy tzv. historicky poučené interpretace, zvláště jedná-li se o těleso, které se tomuto interpretačnímu stylu dlouhodobě nevěnuje. Jde vlastně v prvé řadě o to, zda hudebníci mají chuť opustit „vyšlapané cestičky“ a třeba i trochu experimentovat a zkusit něco, nač vůbec nejsou zvyklí. Rozhodně se to neobejde bez dobré vůle a výsledek může být v pozitivním smyslu překvapivý a často velmi osvěžující. Po zkušenosti z minulého hostování, které proběhlo ve velmi vstřícné atmosféře, se na tento koncert těším. Státní filharmonie Košice je vynikající orchestr a program z období vídeňského klasicismu je pro velký symfonický orchestr vždy tak trochu vybočením z ustáleného repertoáru a tedy i z běžné koncertní rutiny.“ Nešetrí nápadmi Mladý mimoriadne nadaný hudobník, skladateľ a dirigent Indi Stivín je držiteľom Výročnej ceny OSA pre najúspešnejšieho českého hudobného skladateľa do 30 rokov. V šestnástich rokoch ako prvý kontrabasista vystúpil so svojím sólovým recitálom na festivale Pražská jar. Svoj koncert v Košiciach približuje nasledovne: „Dittersův koncert pro kontrabas mám moc rád, patří mezi to nejkrásnější, co kdy pro kontrabas vzniklo. Je to velmi výjimečné dílo, jedno vůbec z prvních pro sólový kontrabas. Autor do něj vložil jak virtuózní pasáže, tak zpěvné melodické linky, takže si v něm každý posluchač může najít to své. Já osobně mám na Dittersovi nejradši, že nešetří nápady, rozhazuje je plnými hrstmi a ani chvilku nenechá mě ani posluchače se nudit. Je to zábavné a zároveň geniální.“ Abonentný koncert B cyklu VAŇHAL – DITTERS – MOZART sa uskutoční vo štvrtok 2. februára 2023 o 19:00 v Dome umenia. Cena vstupného je 10/9/8 €, zľavnené: 7/6/5 €, lóža: 14 €. Verejná generálka sa začína o 10:00 a predkoncertné stretnutie s lektorom dramaturgie Petrom Katinom a hosťami o 18:00 v Malej sále. Vstupenky na podujatia Štátnej filharmónie Košice sú v predaji aj so zľavami vo vstupenkovej pokladnici Domu umenia od pondelka do štvrtka (10:00 – 12:00, 14:00 – 17:00) a hodinu pred podujatím. Vstupenky sú v predaji aj online na webe Štátnej filharmónie Košice alebo cez link https://program-sfk.colosseum.eu/. ŠFK spustila predaj vstupeniek na svoje koncerty cez nový predajný systém, pričom zľavy je už možné uplatniť aj pri online nákupe. The post Historicky poučená interpretácia pod taktovkou Vojtěcha Spurného appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Súťaž DRÁMA: Uzávierka 23. ročníka súťaže sa blíži

Súťaž pôvodných dramatických textov v slovenskom a českom jazyku DRÁMA hľadá už po 23. raz svoju víťazku či svojho víťaza. Na autorku či autora víťazného textu čaká odmena v hodnote 1 000 €. Cieľom súťaže je podporiť a oceniť pôvodnú dramatickú tvorbu a pomôcť jej uvádzaniu na slovenských javiskách. Súťaž o najlepší dramatický text vyhlasuje Divadelný ústav. Stálymi spoluusporiadateľmi súťaže sú Činohra Slovenského národného divadla, Divadlo Jána Palárika v Trnave a Činohra Štátneho divadla Košice. Tento rok medzi spoluorganizátorov súťaže pribudlo ďalšie slovenské divadlo, a to Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Partnerom súťaže je Rozhlas a televízia Slovenska – Rádio Devín. „Cieľom našej dlhoročnej súťaže DRÁMA je, aby sa nezabudlo na pôvodnú dramatickú tvorbu. Lebo práve vďaka nej získavame aktuálne svedectvá a obraz o dobe, v ktorej žijeme. Sme radi, že sa k nám každoročne pridávajú ďalšie slovenské divadlá, ktoré uvažujú podobným spôsobom ako my a rozširujú tak priestor pre nové témy a nové mená,“ vysvetľuje riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete. Uzávierka 23. ročníka súťaže je 31. januára 2023. Súťaž je anonymná a texty jej finalistov budú publikované v zborníku DRÁMA. Lákavé ceny od organizátorov a partnerov súťaže Keďže najväčšou odmenou pre autorky a autorov pôvodných dramatických textov je inscenovanie ich textov, sú tomu prispôsobené špeciálne ceny organizátorov a partnerov súťaže. Špeciálnu cenu udelí Divadelný ústav – Štúdio 12. Cena predstavuje uvedenie vybraného textu v ľubovoľnej forme v priestoroch Štúdia 12. Činohra Slovenského národného divadla udelí špeciálnu cenu, ktorou je uvedenie textu v ľubovoľnej forme v priestoroch SND. Divadlo Jána Palárika v Trnave udelí špeciálnu cenu, ktorou je uvedenie vybraného textu v ľubovoľnej forme v priestoroch DJP. Činohra Štátneho divadla Košice udelí špeciálnu cenu, ktorou je uvedenie vybraného textu v ľubovoľnej forme v priestoroch ŠDKE. Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene udelí špeciálnu cenu, ktorou je uvedenie vybraného textu v ľubovoľnej forme v priestoroch DJGT. Partner súťaže Rozhlas a televízia Slovenska – Rádio Devín udelí Cenu Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorou je naštudovanie textu v ľubovoľnej forme a jeho uvedenie v Rádiu Devín. Inštrukcie pre posielanie súťažných textov emailom Prihlasované texty bez označenia mena a iného identifikátora môžu autorky a autori poslať e-mailom na adresu anna.soltysova@theatre.sk. Email musí okrem súťažného textu obsahovať naskenovanú prihlášku, ako aj doklad o zaplatení registračného poplatku v hodnote 15 € (IBAN: SK34 8180 0000 0070 0007 1011, peňažný ústav: Štátna pokladnica, číslo účtu: 7000071011/8180). Inštrukcie pre posielanie súťažných textov poštou Prihlasované texty v jednom exemplári a v digitálnej podobe na CD nosiči alebo USB kľúči spolu s prihláškou v zalepenej obálke a s dokladom o zaplatení registračného poplatku v sume 15 € (IBAN: SK34 8180 0000 0070 0007 1011, peňažný ústav: Štátna pokladnica, číslo účtu: 7000071011/8180) zašle autorka alebo autor na adresu: Divadelný ústav, Jakubovo nám. 12, 813 57 Bratislava, Heslo „DRÁMA 2022“ Koordinátorka súťaže: Anna Šoltýsová, e-mail: anna.soltysova@theatre.sk The post Súťaž DRÁMA: Uzávierka 23. ročníka súťaže sa blíži appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

TK: Pomoc ambulantnému sektoru

Dnes, v stredu 25. januára 2022 o 17.00 h sa v press centre Úradu vlády SR v Bratislave uskutoční tlačová konferencia predsedu vlády SR Eduarda Hegera, ministra zdravotníctva SR Vladimíra Lengvarského a štátneho tajomníka ministerstva financií SR Ma...

Automatický výpočet daňového bonusu

Vypĺňanie daňového priznania (DP) za rok 2022 elektronickou formou na portáli finančnej správy (PFS) tento rok privítajú predovšetkým daňovníci, ktorým vzniká nárok na daňový bonus na dieťa. Finančná správa zapracovala legislatívne podmienky vzniku nároku na daňový bonus v rámci vecných a logických kontrol pre vyplnenie elektronického dokumentu. Na základe príjmu, počtu detí, ich veku a ďalších vstupných údajov po dvojkliku na príslušnom riadku majú automaticky predvyplnenú sumu daňového bonusu.

Rokovanie vlády SR

V stredu 25. januára 2023 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutoční rokovanie vlády. Program je zverejnený na stránke https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1261 Vstup novinárov na Úrad vlády SR je cez bránu z Leškovej ulice....

Husľový koncert Bohuslava Martinů a Orffova Carmina Burana v Slovenskej filharmónii

Vo štvrtok a piatok 26. a 27. januára 2023 zaznie v Slovenskej filharmónii dramaturgicky atraktívny program. Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň), Bratislavský chlapčenský zbor (zbormajstri Magdaléna Rovňáková a Gabriel Rovňák) a sólisti sa predstavia pod taktovkou českého dirigenta Jaroslava Kyzlinka. Sólistami večerov budú slovenský husľový virtuóz Milan Paľa, sopranistka Mariana Sajko, tenorista Ondřej Koplík a barytonista Svatopluk Sem. Koncerty sa začnú o 19.00 hod. Koncert pre husle a orchester č. 1 H. 226 skomponoval Bohuslav Martinů v roku 1933. Rukopis diela bol objavený až v roku 1968 vo Washingtone. Svetová premiéra zaznela v naštudovaní Chicago Symphony orchestra pod taktovkou Georga Soltiho a husľový part zaznel v interpretácii Josefa Suka. V Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie ho uvedie fenomenálny slovenský huslista Milan Paľa. Nasledovať bude populárna Orffova kantáta Carmina Burana, ktorá stále láka široké spektrum návštevníkov. Text k dielu zostavil skladateľov priateľ Michael Hoffmann, ktorý urobil výber zo stredovekej poézie. Pri zostavovaní textov sa nechal niesť mottom: príroda, víno, láska a vybrané básne zoradil tematicky do troch samostatných dielov. Tieto sú orámované hymnou na rímsku bohyňu šťastia Fortunu. Dielo bolo uvedené po prvýkrát v scénickej podobe 8. júna 1937 vo Frankfurte nad Mohanom. The post Husľový koncert Bohuslava Martinů a Orffova Carmina Burana v Slovenskej filharmónii appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Slovenská kultúra bude inkluzívnejšia. Slovenské kultúrne dedičstvo sa stáva súčasťou európskej digitálnej zbierky

Po rokoch, kedy projekt digitalizácie slovenského kultúrneho dedičstva počas minulých vedení rezortu kultúry skôr prešľapoval na mieste, svitá na lepšie časy. Dnes môže ministerstvo kultúry na čele s ministerkou Natáliou Milanovou oznámiť, že výsledky digitalizácie zbierkových predmetov, ktoré sú dostupné na portáli kultúrneho dedičstva Slovakiana.sk, sa stanú súčasťou digitálneho kultúrneho dedičstva Európy. „Digitalizácia je dôležitým prvkom záchrany a sprístupňovania nášho kultúrneho dedičstva. Práve sprístupňovanie digitalizácie bolo doteraz problematické, konečne sme však s naším bohatstvom začali narábať tak, aby sa slovenská kultúra mohla lepšie otvárať svetu. Navyše oveľa inkluzívnejšie ako doteraz. Vďaka spolupráci s portálom európskeho kultúrneho dedičstva Europeana si budú môcť vzácne exponáty pozrieť ľudia po celom svete. Zároveň sa tieto zbierky sprístupnia občanom a občiankam so zdravotným znevýhodnením, ktorí by inak takúto možnosť možno nikdy nedostali,“ poznamenala ministerka kultúry Natália Milanová. Tento úspech sa podarilo ministerstvu kultúry zrealizovať spolu s Národným osvetovým centrom (NOC) a vybranými slovenskými inštitúciami. Tí po dlhej dobe obnovili zasielanie digitalizovaných zbierkových predmetov, dokumentov a národných kultúrnych pamiatok na spomínaný portál európskeho kultúrneho dedičstva Europeana. „Iniciatíva NOC pre obnovenie zasielania dát na portál Europeana spočívala v šírení povedomia o slovenskom kultúrnom dedičstve na európskej úrovni, skvalitňovaní dát a spôsobov ich prezentácie. Máme sa čím pochváliť, nakoľko Slovenská republika patrí medzi krajiny s bohatým kultúrnym dedičstvom a zároveň v procese jeho digitalizácie, uchovávania a sprístupňovania úspešne napredujeme. Vďaka digitalizácii dnes môžu múzeá, galérie, knižnice a iné kultúrne inštitúcie prinášať verejnosti inovatívne zážitky či umožniť prístup k výstavám a dokumentom geograficky nedostupným alebo takým, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť fyzicky sprístupnené,“ doplnila Linda Suchá, Slovakiana, NOC. V prvej fáze sú verejnosti sprístupnené zbierkové predmety zo Slovenského technického múzea a audiovizuálna tvorba Národného osvetového centra. Tým ale ambície MK SR a NOC neskončili. Miliónom ľudí po celom svete plánujú sprístupniť pohľad aj na ďalšie vzácne zbierky slovenského kultúrneho dedičstva, ktoré zatiaľ na digitalizáciu len čakajú. Ambiciózny tím, ktorý stojí za projektom Slovakiana, aktuálne preto pracuje na ďalšom zaslaní zbierok z ďalších slovenských inštitúcií, ako aj zvyšovaní kvality poskytnutých dát tak, aby naplno mohli prezentovať našu krajinu v 21. storočí. Prístup k slovenským zbierkam v európskej digitálnej zbierke, nájdete na tomto odkaze: https://www.europeana.eu/sk/search?page=1&qf=PROVIDER%3A%22Slovakiana%22&query=&view=grid O projekte Europeana Projekt Europeana poskytuje verejnosti prístup k miliónom zbierkových predmetov kultúrneho dedičstva z celej Európy. Zverejňuje umelecké diela, knihy, hudbu a videá o umení, tlači, archeológii, móde, vede, športe a mnohých ďalších oblastiach. Podnecuje tiež rozvoj digitálnej transformácie odvetvia kultúrneho dedičstva a prináša priestor pre prezentáciu práce inštitúcií v zahraničí. O projekte Slovakiana Projekt Slovakiana združuje kultúrne dedičstvo Slovenska na jednom mieste. Ide o najobsiahlejšiu databázu zbierkových predmetov. Aktuálne obsahuje už viac ako milión zdigitalizovaných objektov. The post Slovenská kultúra bude inkluzívnejšia. Slovenské kultúrne dedičstvo sa stáva súčasťou európskej digitálnej zbierky appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Verejnosť si môže pozrieť, ako sú na tom najväčšie investičné projekty plánu obnovy

Bratislava 23. januára 2023 – Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) na Úrade vlády SR dnes zverejnila priebežný stav realizácie najväčších investičných projektov plánu obnovy. Na webovej stránke plánu obnovy tak pribudol ďalší semafor,...

Príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov

Príspevok je určený na uspokojovanie potrieb dieťaťa súvisiacich s jeho -zdravotným stavom alebo -špeciálnymi potrebami (napr. lieky, zdravotnícke pomôcky, špeciálne edukačné pomôcky), -umeleckou činnosťou (výdavky na umelecké potreby, materiál, prípravu, vystúpenia), -športovými potrebami (športový materiál, príprava, účasť na športových súťažiach).

Príspevok na vzdelávanie pre náhradného rodiča

Príspevok na vzdelávanie je určený na podporu celoživotného vzdelávania náhradného rodiča zameraného na doplnenie, obnovenie, rozšírenie alebo prehĺbenie poznatkov o potrebách dieťaťa a o právach dieťaťa, poznatkov alebo zručností v oblasti starostlivosti o dieťa alebo v oblasti riešenia záťažových situácií v rodine a ďalších poznatkov a zručností potrebných na zlepšenie kvality starostlivosti o dieťa.

Nasadenie novej verzie pre Výkaz poistného a Mesačný výkaz poistného od obdobia 01/2023

Nasadenie novej verzie pre Výkaz poistného a Mesačný výkaz poistného od obdobia 01/2023 gabovic Ut, 24.1.2023 - 13:30 Dňa 25.1.2023 od 17:00 do 18:00 prebehne nasadenie novej verzie pre „Výkaz poistného a príspevkov“ (VPP) a „Mesačný výkaz poistného a príspevkov“ (MVP) za obdobie od 01/2023.   Počas tejto doby je naplánovaná aj mimoriadna odstávka eSlužieb pre časť „Odvádzateľ poistného“.   Okrem iného, nasadenie novej verzie znamená aj: VPP s obdobím 01/2023 (01992023) na titulnom liste VPP, bez ohľadu na obdobie v riadkoch prílohy (napríklad 12/2022 a nižšie) už bude môcť zamestnávateľ poslať od 25.1.2023, 18:00. Kategória e-Služieb Dôležité oznamy (všeobecné informácie) Dôležité oznamy (Odvádzateľ poistného) Titulok Nasadenie novej verzie pre Výkaz poistného a Mesačný výkaz poistného od obdobia 01/2023 Dátum pridania Ut, 24.1.2023 - 12:00

Pozor na podpisovanie občianskym preukazom vydaným do 20. júna 2021

Vzhľadom na blížiace sa prvé daňové povinnosti v tomto roku finančná správa dáva opätovne do pozornosti zmeny v prípade občianskych preukazov s čipom vydaných do 20. júna 2021. Platnosť certifikátov pre kvalifikovaný elektronický podpis uložených na čipe z dôvodu bezpečnosti vypršala 31.12.2022. V prípade, ak si daňovník nevymenil občiansky preukaz za nový, je potrebné, aby si na starý OP nahral nový typ certifikátu.

Kompenzáciou sucha sme podporili chov tisícok zvierat

Finančná podpora pre chovateľov hospodárskych zvierat, ktorú cez Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) vyplatil agrorezort ako kompenzáciu minuloročného letného sucha, prispeje k ...

Michalská veža obnovená

Obnova jednej z dominánt Bratislavy –  Michalskej veže, bola nedávno ukončená. Koncepcia obnovy bola určená na základe architektonicko-historických výskumov a reštaurátorských výskumov tak, aby celkový exteriérový vzhľad pamiatky výrazovo korešpondoval s obnoveným dominantným barokovým helmicovým zastrešením. Na fasády bola prinavrátená baroková bosáž na nárožiach a nad portálmi, ako aj vertikálne plastické lizénové prvky v hornej polygonálnej časti veže, všetko v homogénnej farebnosti v zmysle zistení z výskumov. Bol zreštaurovaný aj výrazný polychromovaný gotický erbový reliéf nad severným portálom prejazdu s erbom mesta Bratislava, uhorským erbom a erbom Jagelovcov, aj olovená baroková kartuš s nápisom nad južným portálom. Na juhozápadnom nároží, vo výške strechy susedného objektu, je analytickou metódou prezentovaný gotický náhrobný kameň, ktorý bol sekundárne použitý pri dostavbe veže v 16. storočí, a taktiež v interiéri prejazdu zostal prezentovaný pôvodný kamenný portál uzatváraný padacou mrežou. Veža bude pre verejnosť sprístupnená približne v polovici roka 2023. Na obnove spolupracovali:Mesto Bratislava – Múzeum mesta BratislavaPamarch s.r.o. Výskumy spracovali:PhDr. Zuzana Zvarová, Ing. Ľubor Suchý, PhD., Ing. arch. Karol Ďurian, Mgr. Ján Sikoriak a kol., akad. soch. Stanislav Kožela, Mgr. art. Ivan Herényi, Mgr. Petr Vácha, Obnova bola financovaná z fondu MK SR a Hl. m. SR Bratislavou

V Malej sále Slovenskej filharmónie zaznejú ranobarokové talianske piesne a teorbové sóla

V utorok 24. januára sa v Malej sále Slovenskej filharmónie uskutoční druhý koncert cyklu Stará hudba. Hosťami utorkového večera sú dvaja výnimoční českí interpreti  – sopranistka Hana Blažíková a teorbista Jan Krejča, ktorí predstavia diela Tarquinia Merulu, Giovanniho Girolama Kapsbergera, Claudia Monteverdiho, Benedetta Ferrariho a Barbary Strozzi. Koncert sa začne o 19.00 hod.    Návštevníci utorkového večera sa prenesú do Talianska na prelome 16. a 17. storočia. Zoznámia sa s tvorbou pomerne neznámych ranobarokových skladateľov. Znieť bude vokálna tvorba v sprievode teorby a diela komponované pre tento nástroj, ktorého počiatky siahajú do 16. storočia. V tom období skladatelia využívali teorbu najmä ako sprievodný nástroj pri prezentácii novej hudby. Program je zostavený z diel viacerých autorov – Barbara Strozzi (1619–1677) patrí medzi jednu z najzaujímavejších skladateľských osobností polovice 17. storočia, zoznámime sa s dielami  teorbistu  Giovanniho Girolama Kapspergera (1580–1651) či  áriami Claudia Monteverdiho (1567–1643). Repertoár zaznie v interpretácii medzinárodne uznávanej českej sopranistky Hany Blažíkovej, zakladajúcej členky súboru Collegium Vocale 1704 a teorbistu Jana Krejču. The post V Malej sále Slovenskej filharmónie zaznejú ranobarokové talianske piesne a teorbové sóla appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Situačná a výhľadová správa - Olejniny

Dňa 23.01.2023 bola zverejnená situačná a výhľadová správa Olejniny. Poskytuje aktuálne informácie o regulačnej politike trhu, situácii na trhu s jednotlivými olejninami a ich ...

ANONYMIZOVANÉ UZNESENIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA SR Z 19. 1. 2023,

ktorým generálny prokurátor Slovenskej republiky zrušil obvinenie M. B. z dôvodov, ktoré vyplývajú zo zverejneného anonymizovaného rozhodnutia a vrátil vec vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry, aby vo veci znovu konal a rozhodol...

Cigarety aj alkohol sa cez hranice nedostali

Viac ako 170 spotrebiteľských balení cigariet a 120 fliaš alkoholu zadržali príslušníci Colného úradu (CÚ) Bratislava na diaľničnom hraničnom priechode Čunovo – Rajka. Našli ich pri kontrole batožinového priestoru dodávky prichádzajúcej z Moldavska. Posádka vozidla nevedela preukázať pôvod a spôsob ich nadobudnutia, preto skončili v rukách colníkov.

Vyhlásili sme ochranné pásmo Pamiatkovej rezervácie a národných kultúrnych pamiatok v Osturni

Dňa 8. decembra 2022 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Pamiatkového úradu SR o vyhlásení ochranného pásma Pamiatkovej rezervácie Osturňa a národných kultúrnych pamiatok v tejto obci. Pamiatkový úrad SR prerokoval vyhlásenie ochranného pásma so samosprávou obce Osturňa, ktorá s ním súhlasila. Uznesením vlády Slovenskej socialistickej republiky bola v roku 1979 vyhlásená Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Osturňa, ktorá v obci pozostáva z troch častí: dolný koniec – stred – horný koniec. Jednotlivé časti pamiatkovej rezervácie vymedzujú najzachovalejšie kompaktné zoskupenia ľudovej zrubovej historickej zástavby v intraviláne obce. Ochranné pásmo chráni ostatné časti zástavby obce s množstvom národných kultúrnych pamiatok, ktoré nepokrýva územie pamiatkovej rezervácie, a súčasne veľkú časť jej nezastavaného extravilánu, ktorý predstavuje prirodzené prírodné prostredie a jedinečne zachovanú kultúrnu krajinu s prvkami antropogénneho reliéfu. Osturňa predstavuje charakteristickú horalskú (pastiersko-roľnícku) obec s jedinečným spôsobom zástavby, ktorú ovplyvňovali prírodné podmienky Karpát a zamestnanie obyvateľstva pastierstvom, drevorubačstvom a poľnohospodárstvom. Obec vznikla v 16. storočí pozdĺž údolia Osturnianskeho potoka v dĺžke 9 km. Zástavba pozostáva prevažne len z jedného radu usadlostí, postavených nepravidelne reťazovite vedľa cesty, v závislosti od terénu na jej severnej alebo južnej strane. Typickú zástavbu obce predstavujú súbory zrubových obytných a hospodárskych objektov, pochádzajúcich prevažne z druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia, na ktoré neodmysliteľne nadväzujú úzke a dlhé zárubkové parcely. Zárubky predstavujú zachovaný pôvodný spôsob delenia pôdy (naprieč šírkou celého katastra obce) medzi jednotlivých osadníkov. Dodnes sú výnimočne zachovaným dokladom spôsobu hospodárenia na pridelenej pôde, ktorá nebola zasiahnutá neskoršou kolektivizáciou a sceľovaním. Zárubky sú dodnes extenzívne poľnohospodársky využívané a obhospodarované ako orná pôda, lúky, úhory, pasienky, lesy, so zachovanými terasami, medzami, poľnými cestami, úvozmi, aj drevinami (stromy a vyššie kry) vysádzanými na okrajoch zárubkov, vyznačujúcimi hranice jednotlivých majetkov. Reliéf okolitej krajiny je aj vďaka špecifickým prírodným danostiam rozmanitý a výrazne členitý striedaním miernych aj strmých svahov s chrbtami a úpätnými plošinami nadväzujúcimi na dná dolín a nivy prítokov Osturnianskeho potoka. Účelom vyhlásenia ochranného pásma je vytvorenie ďalšieho nástroja na zabezpečenie základnej ochrany pamiatkového územia (pamiatkovej rezervácie). Ochranné pásmo tvorí územné, priestorové, vizuálne zázemie a neoddeliteľnú súčasť vnímania pamiatkovej rezervácie; súčasti ochranného pásma tiež spolupôsobia na vnímaní krajinných, urbanistických, architektonických hodnôt pamiatkového územia a jeho panorámy. Na zabezpečenie ochrany a usmerneného rozvoja v ochrannom pásme sú v rozhodnutí vymedzené podmienky ochrany, ktorých cieľom je zachovávať štruktúry, znaky, prvky, formy historickej poľnohospodárskej krajiny a historický spôsob parcelácie – zárubkov. Nová zástavba je prípustná v intraviláne obce za špecifických podmienok. Spracoval: ONKPaPÚ – referát pamiatkových území, PÚ SR

Štartuje 12. ročník Dediny roka

Začiatkom roka 2023 bol vyhlásený ďalší ročník národného ocenenia Dedina roka. ...

Pripravujeme novinku: preddavky a dane bude možné zaplatiť už aj kartou

Finančná správa pripravuje pre svojich klientov novinku. Preddavky a dane bude možné čoskoro už uhradiť aj platbou kartou cez portál finančnej správy (PFS). V súčasnosti sa uskutočňuje pilotné testovanie. Finančná správa preto hľadá 20 daňových subjektov, ktoré si budú môcť túto novinku odskúšať medzi prvými, a to v dňoch 23.1.2023 a 24.1.2023 na úhrade dane z pridanej hodnoty (DPH).

Informácia o pravidelnej odstávke a údržbe eSlužieb

Informácia o pravidelnej odstávke a údržbe eSlužieb gabovic Št, 19.1.2023 - 15:16 Sociálna poisťovňa oznamuje, že v záujme optimalizácie a zefektívnenia komunikácie s klientmi prostredníctvom eSlužieb pravidelne vykonáva technickú údržbu systémov, ktorá môže mať za následok občasné výpadky elektronických služieb i webového portálu počas víkendu, v dňoch 21. – 22. 1. 2023. Ďakujeme za pochopenie. Kategória e-Služieb Dôležité oznamy (všeobecné informácie) Titulok Informácia o pravidelnej odstávke a údržbe eSlužieb Dátum pridania Št, 19.1.2023 - 12:00

Nález hrotu zo staršej kamennej doby

Osvetová a propagačná činnosť pamiatkarov o archeologickom dedičstve sa minulý rok odplatila doposiaľ najstarším ohláseným nálezom mimo výskumu v Trnavskom kraji za existencie Krajského pamiatkového úradu Trnava (od roku 2002). Nálezom je kamenný hrot z oštepu, ktorého vek slovenskí odborníci na paleolit určili na približne 40 000 až 50 000 rokov. Hrot má listovitý tvar, dĺžku 5,2 cm, šírku 2,7 cm a maximálnu hrúbku 1 cm. Je obojstranne plošne opracovaný. Vzhľadom na vek je zaujímavé, že hrot má slabú patinu, ale sú známe takto staré artefakty so slabou patinou. Artefakt je vyrobený štiepaním (tvarovaním / opracovaním kamenného úštepu otĺkačom) z pazúrika (sedimentárna hornina) pravdepodobne severského pôvodu. Kamenné hroty oštepov boli vsadené do drevenej palice a spoj mohol byť zosilnený prírodnou lepivou látkou a organickým vláknom. Oštep sa v tej dobe používal na lovenie zveri a ako zbraň. Nález našiel miestny občan pri prechádzke na poli neďaleko vodného toku pri obci v trnavskom okrese. V okolí miesta nálezu sa našli sídliskové archeologické nálezy z viacerých mladších období praveku a stredoveku, čo dokazuje, že táto poloha bola vhodným miestom na pobyt ľudí v rôznych dobách. Či lokalitu obýval ľud aj v paleolite, by zistil podrobnejší terénny výskum. Zatiaľ je hrot považovaný len za ojedinelý nález z paleolitu a môže súvisieť s lovom zveri premiestňujúcej sa k zdroju vody. Datovanie nálezu spadá čiastočne do stredného paleolitu (kultúry micoquien a moustérien) alebo staršieho úseku mladšieho paleolitu (kultúra szeletien). V strednom paleolite bolo naše územie osídlené neandertálcami (Homo neanderthalensis) a v staršom úseku mladšieho paleolitu okrem posledných neandertálcov už aj človekom rozumným (Homo sapiens), tzv. človekom dnešného typu. Z obdobia kultúr micoquien, moustérien a szeletien poznáme z Trnavského kraja a z blízkosti jeho hraníc náleziská napr. v Plaveckom Mikuláši, Boleráze, Hornej Krupej, Vlčkovciach, Banke, Moravanoch nad Váhom a Radošine. Časť z týchto nálezísk je situovaná v jaskyniach. Je možné, že po strate hrotu príslušníkom niektorej z vyššie uvedenej kultúry bol neskôr nájdený a opätovne využitý aj v mladšej kultúre. Nález bude po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze prevedený do múzea. Hrot nie je jediným pozoruhodným nálezom z paleolitu na území Trnavského kraja v nedávnej dobe. V rokoch 2020 a 2021 sa osídlenie z paleolitu zistilo počas záchranného archeologického výskumu na stavbe v Banke (Paleolitické nálezy v Banke pri Piešťanoch). KPÚ Trnava pripomína, že každý nálezca je podľa pamiatkového zákona povinný nález ponechať na mieste a najneskôr na druhý pracovný deň ho ohlásiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu. Ideálne je nález ohlásiť telefonicky ihneď priamo z miesta nálezu, čo už až na výnimky v dobe smartfónov a pokrytia mobilným signálom nemôže byť problém. K nálezom však dochádza aj v mimopracovnú dobu pamiatkarov alebo môže byť nález bezprostredne ohrozený, napr. v koryte vodného toku opätovným zatopením či krádežou, ak ide o frekventované miesto. Vtedy je prípustné okrem ohlásenia nálezu prostredníctvom elektronickej pošty jeho premiestnenie na bezpečné miesto, ale predtým je potrebné ho zdokumentovať na mieste nálezu fotografiami či videom a zaznamenať jeho súradnice. Na príklade nálezu hrotu je názorne vidieť, ako môže aj drobný artefakt obohatiť históriu obce, ale i celkové poznanie nášho archeologického dedičstva, avšak za predpokladu, že nález nálezca nezatají. Text: Matúš Sládok, KPÚ Trnava

Situačná a výhľadová správa - Vinič hroznorodý, hroznové víno

Dňa 18. 01. 2023 bola zverejnená situačná a výhľadová správa Vinič hroznorodý, hroznové víno. ...

Opatrenia proti šíreniu AMO zaberajú

V domácich chovoch ošípaných na Slovensku sa africký mor ošípaných nevyskytol viac ako 6, resp. 12 mesiacov, čo znamená, že z mapy výskytu AMO zmizli ďalšie ,,červené" okresy. ...

Výzvu pre poľnohospodárov navyšujeme o 106 miliónov EUR

Projektová výzva na obstaranie poľnohospodárskej techniky a stavieb z podopatrenia 4.1 sa navyšuje zo 110 miliónov EUR na 216,8 miliónov EUR. ...

Dohnányi a jeho súčasníci v programe Štátnej filharmónie Košice

Štátna filharmónia Košice pozýva na symfonický koncert DOHNÁNYI – RAJTER – KODÁLY. Bratislavský rodák Ernő Dohnányi bol jedným z najvýznamnejších klaviristov svojej doby a významne prispel k neskororomantickému klavírnemu repertoáru. Jeho Klavírny koncert č. 1 si návštevníci vypočujú v interpretácii obľúbeného klaviristu Ladislava Fančoviča. Na koncerte zaznejú aj diela jeho súčasníkov – Zoltána Kodálya, Bélu Bartóka a Ľudovíta Rajtera. Orchester ŠFK ich uvedie pod vedením hlavného hosťujúceho dirigenta Zbyňka Müllera. Abonentný koncert A cyklu DOHNÁNYI – RAJTER – KODÁLY sa uskutoční 19. januára 2023 o 19:00 v Dome umenia. Po vyše 100 rokoch opäť na Slovensku Klavirista, skladateľ, saxofonista a milovník starého džezu i klasiky – Ladislav Fančovič – sa do Košíc často vracia a vždy je zárukou výnimočného poslucháčskeho zážitku. Tento raz sa muzikantovi v Košiciach splní ďalší z jeho hudobných snov: „Možnosťou koncertného uvedenia klavírneho koncertu č. 1 e mol Ernő Dohnányiho sa mi splnil jeden z mojich najväčších hudobných snov. Autor týmto dielom nadviazal na veľké symfonické klavírne koncerty Johannesa Brahmsa, a som nesmierne šťastný, že po vyše 100 rokoch zaznie opäť aj na Slovensku. Podľa mojich informácií totiž dielo hral naposledy v Bratislave samotný autor v máji 1908. Je pre mňa preto veľkou poctou zahrať toto výnimočné dielo de facto v ‚obnovenej slovenskej premiére‘ so Štátnou filharmóniou Košice pod taktovkou skvelého Zbyňka Müllera.“ Dohnányi, Rajter, Kodály a Bartók Dramaturgické spojenie štyroch skladateľov 20. storočia sa zaujímavo ilustruje na osobnom príbehu významného slovenského dirigenta a skladateľa Ľudovíta Rajtera. Intenzívne sa zaujímal o tvorbu Bélu Bartóka a jeho túžbou bolo štúdium v Budapešti, ktorá bola v tom čase inšpiratívnou a otvorenou modernou umeleckou metropolou. Mladý Rajter vyhľadal Bélu Bartóka a ukázal mu svoju absolventskú prácu – Sinfoniettu. Bartók vzhľadom na to, že sám kompozíciu nevyučoval, mu dal odporúčanie k Ernő Dohnányimu. Bol to jeden z kľúčových momentov pre ďalšie smerovanie Rajterovej profesionálnej činnosti. Bratislavský rodák Dohnányi bol popri Bélovi Bartókovi a Zoltánovi Kodályovi najvplyvnejšou osobnosťou maďarskej hudby 1. polovice 20. storočia. Ako hlavný dirigent Orchestra Filharmonickej spoločnosti, riaditeľ Vysokej hudobnej školy Ferenca Liszta a Hudobný riaditeľ Maďarského rozhlasu bol zároveň určujúcou osobnosťou budapeštianskeho hudobného života. Ľudovíta Rajtera prijal do svojej Majstrovskej školy kompozície na Vysokej hudobnej škole Ferenca Liszta a zároveň mu ponúkol aj dirigentské vystúpenie v Maďarskom rozhlase na čele Orchestra Filharmonickej spoločnosti. V rozhlasovom štúdiu i na koncertnom pódiu sa tak Rajter stretol s najväčšími osobnosťami vtedajšieho maďarského hudobného života. S Bartókom uviedol Bachov klavírny koncert, s Dohnányim spolupracoval na kompletnom uvedení klavírnych koncertov W. A. Mozarta a spolupracoval aj so Zoltánom Kodályom. (Zdroj: adrianrajter.blogspot.com) Charakteristickými črtami tvorby Ľudovíta Rajtera sú originalita v rámci pravidiel tradície, prehľadnosť formy i harmónie, koncentrovanosť, vyváženosť racionálnych a emocionálnych prvkov či zmysel pre humor a lyriku. Všetky tieto prvky sú skoncentrované aj v jeho orchestrálnom diele Allegro sinfonico z roku 1986. Folkórne inšpirácie Diela Zoltána Kodálya a Bélu Bartóka, ktoré zaznejú na štvrtkovom koncerte, spája silný vplyv folklóru. Očarujúce Tance z Galanty vychádzajú z ľudovej hudby okolia Galanty, kde Kodály niekoľko rokov žil. Dielo je inšpirované žánrom tzv. verbunku a vychádza z dvojčasťovej štruktúry – pomalej introdukcie a série štyroch rýchlych tancov s typickými, podmanivými tanečnými rytmami. Rumunské tance patria medzi najobľúbenejšie diela Bélu Bartóka. Pôvodne šlo o suitu pre klavír so šiestimi krátkymi skladbami, ktorú Bartók upravil aj do orchestrálnej podoby. Jadrom tohto cyklu sú autentické rumunské melódie, ktoré skladateľ nahral v Transylvánii, pričom v interpretácii folklórnych prameňov zachoval pôvodnú melódiu a rytmickú štruktúru a zároveň hudbu oživil svojimi vlastnými harmonickými farbami. Abonentný koncert A cyklu DOHNÁNYI – RAJTER – KODÁLY sa uskutoční vo štvrtok 19. januára 2023 o 19:00 v Dome umenia. Cena vstupného je 12/11/10 €, zľavnené: 9/8/7 €, lóža: 16 €. Vstupenky na podujatia Štátnej filharmónie Košice sú v predaji aj so zľavami vo vstupenkovej pokladnici Domu umenia od pondelka do štvrtka (10:00 – 12:00, 14:00 – 17:00) a hodinu pred podujatím. Vstupenky sú v predaji aj online na webe Štátnej filharmónie Košice alebo cez link https://program-sfk.colosseum.eu/. ŠFK spustila predaj vstupeniek na svoje koncerty cez nový predajný systém, pričom zľavy je už možné uplatniť aj pri online nákupe. The post Dohnányi a jeho súčasníci v programe Štátnej filharmónie Košice appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Nad-časový poklad vo veži

188 rokov staré listiny, nájdené v časovej schránke vo veži štítnického rímskokatolíckeho kostola Počas obnovy strechy veže rímskokatolíckeho kostola sv. Júdu Tadeáša v Štítniku bola objavená v makovici pod kovovým krížom drevená časová schránka, ktorá ukrývala listiny z rokov 1834 a 1865. Koncom roka 2022 sa uskutočnila obnova strechy veže rímskokatolíckeho kostola svätého Júdu Tadeáša v Štítniku, ktorá bola realizovaná s pomocou štátneho príspevku z grantového systému Ministerstva kultúry SR „Obnovme si svoj dom“ podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok. Rímskokatolícky kostol v Štítniku je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá bola postavená v barokovom slohu v rokoch 1749 – 1753 ako jednoloďová stavba, s vežou, vstavanou do štítového priečelia severozápadnej vstupnej fasády. Nachádza sa na severozápadnej strane historického jadra Štítnika, ktoré je pamiatkovou zónou, a opticky uzatvára námestie. Veža je zastrešená štíhlou zvonovitou prilbou s lucernou, pôvodne bola pokrytá šindľom, ktorý už bol vo výrazne narušenom stave. V jej vrchole je kovová makovica s krížom. Po odstránení pôvodných šindľov bolo nevyhnuté makovicu s krížom z lucerny odobrať, aby počas obnovy nedošlo k ich poškodeniu. Vďaka tomu bola v makovici nájdená časová schránka v podobe drevenej škatule, pôvodne pravdepodobne prichytenej klincami o drevený trám, na ktorom spočíva kovová makovica. Klince medzičasom zhrdzaveli, ale schránka zostala nepoškodená na tráme. Nachádzali sa v nej tri dobové dokumenty, opatrené pečaťou štítnickej farnosti, vtlačenej do červeného pečatného vosku, a s podpisom štítnického katolíckeho farára. V prvom prípade to bol Ján Ružbacký (Joannes Ruzsbaczky), v druhom Andrej Šveda (Andreas Sveda). Latinská listina z 27. apríla 1834 je správou o rekonštrukcii veže kostola, ktorú realizoval spišský majster Ján Kamenický (Joannes Kameniczky) za vlády rakúskeho cisára Františka II. a uhorského kráľa (cisára regenta) Ferdinanda I., keď bol županom Gemersko-malohontskej stolice Jozef Almáši (Josephus Almásy), vicežupanom Karol Abafi (Carolus Abaffy), štítnickým richtárom Pavol Geruška (Paulus Geruska) a vicerichtárom Ján Kirini (Joannes Kirinyi). K listine je pripojená ďalšia s básňou v dobovej slovenčine (slovakizovanej češtine), ktorej autorom je samotný katolícky farár Ján Ružbacký. Z básne sa dozvedáme, že drevená šindľová strecha veže (dokončená v roku 1753) vyhorela v roku 1803 počas požiaru a obnovili ju až po vyše tridsiatich rokoch – v roku 1834. V ďalších veršoch farár prosí Boha o ochranu novej veže, aby ju mohli všetci veriaci v pokoji užívať a počuli zvuk z nej vyzváňajúcich zvonov čo najdlhšie. Čo predkowe naši kladli na tom mistew roku 1753 we swem písmeto ohen w roku 1803 skazil.Wčil mi našich časow okolostojičnostiPotomkom našim do ladički k znamostiOpisujíce w roku 1834 klademe.   (úryvok) Najmladšia listina v časovej schránke pochádza zo 14. mája 1865, kedy bola ukončená ďalšia výmena šindľov na veži. Udialo sa to za vlády Františka Jozefa I., keď bol županom Gemersko-malohontskej stolice Rudolf Kubíni (Rudolphus Kubinyi), vicežupanom Alexander Török, štítnickým richtárom Vavrinec Gedeon (Laurentius Gedeon) a vicerichtárom Ján Matutaj (Joannes Matutay). Pôvodná časová schránka bola po ukončení obnovy strechy veže nahradená novou, do ktorej aktuálny farár Mgr. Andrej Bisák umiestnil listinu so správou o rekonštrukcii strechy veže v roku 2022. Nájdené listiny a časová schránka sú aktuálne uložené v Archíve Biskupského úradu v Rožňave. Autor: Mgr. Lenka Bischof, KPÚ Košice – pracovisko Rožňava

Zomrel významný výtvarník a rezbár Milan Malček

Umelecký svet navždy opustila veľká osobnosť Podpoľania. Vo veku 70 rokov zomrel v nedeľu 8. januára významný výtvarník a rezbár Milan Malček. O úmrtí informovalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Uznávaný slovenský výtvarník a rezbár bol známy tým, že mu počas života učarovali drevené vyrezávané kríže, ktoré nielen reštauroval, ale aj vyrábal ich miniatúry. Prvý miniatúrny maľovaný kríž vytvoril v roku 2002 a odvtedy prezentoval svoju tvorbu na rôznych kultúrnych podujatiach, výstavách a stretnutiach umelcov. Milan Malček sa narodil v roku 1952 v Detvianskej Hute v osade Komárno. Prvý stupeň základnej školy absolvoval v Šuriciach, druhý stupeň vo Fiľakove. Stredoškolské štúdium ukončil v Detve ako strojný zámočník. Počas študentských rokov zastával miesto kultúrneho referenta vo vtedajšom Československom zväze mládeže. Po ukončení štúdia pracoval v Podpolianskych strojárňach v Detve. Vďaka svojím organizačným a výtvarným schopnostiam dostal miesto kultúrneho referenta na Oddelení propagácie. Bol spoluzakladateľom v celoslovenskom meradle úspešného Klubu mládeže Sépia, neskôr premenovaného na Klub mládeže Ryps. V roku 1982 začal pracovať ako kultúrny referent v Kultúrnom dome ROH Andreja Sládkoviča v Detve. Pod jeho vedením bola v roku 2000 zriadená expozícia detvianskych krížov na Symbolickom cintoríne v Detve. Z jeho iniciatívy a tiež ďalších zanietených výtvarníkov vznikla v roku 2002 Detvianska umelecká kolónia – združenie amatérskych i profesionálnych maliarov, sochárov, rezbárov a iných umelcov. Česť jeho pamiatke. The post Zomrel významný výtvarník a rezbár Milan Malček appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Slovenské klasické filmy mieria na významné medzinárodné festivaly v Rotterdame a v Terste

V kalendári filmových podujatí patrí prvý mesiac roka dvom popredným festivalom, na oboch sa premietnu aj filmy z našich národných zbierok. Na 52. MFF v Rotterdame diváci uvidia snímky prvej dámy slovenského animovaného filmu Jaroslavy Havettovej, na 34. ročníku filmového festivalu v Terste uvedú diela slovenských režisérov Dušana Hanáka a Dušana Trančíka i film Karola Plicku. V programe oboch podujatí sú aj nové slovenské filmy, svetovú premiéru v Rotterdame bude mať dráma Moc (2023) Mátyása Priklera. Filmový festival Terst: pozoruhodné filmy zo strednej a východnej Európy Festival filmov zo strednej a východnej Európy v talianskom Terste, ktorý sa tento rok koná od 21. do 28. januára, uvádza každoročne celovečerné a krátke hrané, dokumentárne a animované filmy. Jeho tohtoročná retrospektívna sekcia nesie názov Za hranicami: Okraje českej a slovenskej kinematografie (Beyond the Boundaries: The Fringes of Czech and Slovak Cinema) a uvedie historicky významné slovenské a české krátke a dlhometrážne diela. Jej zámerom je reflektovať hlavné trendy vo vývoji československej kinematografie v období 30. až 60. rokov 20. storočia. Organizátori v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) do programu vybrali krátke filmy Dušana Trančíka Fotografovanie obyvateľov domu (1968) a Dušana Hanáka Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), premietne sa aj študentský film Ela Havettu 34 dnů absolutního klidu (1964) z pražskej FAMU. Festival ponúkne tiež Hanákov oceňovaný celovečerný dokument Obrazy starého sveta (1972) a dokumentárny film s etnografickými motívmi Karla Plicku Zem spieva (1933), prvý slovenský celovečerný zvukový film. Sekcia je venovaná československej kinematografii a slovami organizátorov „cieľom tejto pocty Československu je ukázať a zvečniť mnohotvárnosť jeho identity v celej jeho národnej histórii tým, že dáva priestor alternatívnym reprezentáciám a jej okrajovým častiam.“ Sekcia okrem diel slovenských tvorcov uvedie aj filmy českých režisérov. Okrem klasických filmov sa na festivale v Terste predstaví aj sedem súčasných titulov. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov budú Slovensko reprezentovať snímky Návštevníci (2022) Veroniky Liškovej a Fragile Memory (2022) Igora Ivanka a v súťažnej sekcii krátkych filmov sa o priazeň poroty budú uchádzať hraný film Zjavenie Jána (2022) Andreja Kolenčíka a animovaný film Peniaze a šťastie (2022) režisérskej dvojice Ana Nedeljković a Nikola Majdak Jr. Festival uvedie mimo súťaž aj film Michala Blaška Obeť (2022), pre malých divákov premietne film Tvojazem (2022) Petra Budinského a v talianskej premiére sa predstaví koprodukčná historická hudobná dráma Il Boemo (2022) Petra Václava. MFF Rotterdam: Originálne filmy mladých tvorcov aj poklady kinematografie Medzinárodný filmový festival Rotterdam je prestížnym podujatím, tento rok sa uskutoční v termíne od 25. januára do 5. februára. Okrem súčasných diel venuje špeciálny priestor aj retrospektívam a tematickým programom. V sekcii klasických filmov Cinema Regained, ktorá sa sústreďuje na znovuobjavovanie dnes často zabudnutých majstrovských filmových diel, predstaví tri krátke snímky prvej dámy slovenského animovaného filmu Jaroslavy Havettovej. Videoklip s popartovými motívmi Pieseň (1969) k skladbe Heleny Vondráčkovej a Waldemara Matušku, film Kým sa ucho neodbije (1971) inšpirovaný habánskou keramikou a slovenskými porekadlami s hudbou Pavla Hammela a Mariána Vargu a tiež snímku Kontakty (1980) so sugestívnymi obrazmi absurdných a bezvýchodných tragédií s hudbou Deža Ursinyho. Organizátori sekciu označujú ako „priestor kolektívnej pamäti a predstavivosti, ktorá ponúka reštaurované klasické filmy, dokumenty o filmovej kultúre a skúmanie filmového dedičstva.“ Všetky filmy Jaroslavy Havettovej sú digitálne reštaurované, v minulom roku festival v rovnakej sekcii uviedol film Eduarda Grečnera Každý týždeň sedem dní (1964). Festival v oficiálnom programe predstaví aj dva súčasné slovenské filmy. Svetovú premiéru bude mať druhý celovečerný film Mátyása Priklera Moc (2023), dráma s prvkami politického trileru, ktorá odhaľuje dilemy moci v súčasnej spoločnosti. Kladie si otázku, či je pravda skrytá v udalostiach alebo v ich dôsledkoch. Pred desiatimi rokmi festival uviedol vo svetovej premiére aj Priklerov debut Ďakujem, dobre (2013). Súčasnú kinematografiu bude zastupovať v tohtoročnom programe festivalu aj film Petra Václava Il Boemo (2022), ktorý sa na rotterdamskom festivale so svojím autorským filmom predstaví už po tretíkrát. Jeho historická hudobná dráma zobrazuje život českého hudobného skladateľa Josefa Myslivečka a je príbehom o vzniku a rozpade kariéry. MF krátkych filmov Clermont-Ferrand: najlepšie krátke filmy z celého sveta Na prelome mesiacov sa bude konať 45. MF krátkych filmov v Clermont-Ferrand vo Francúzsku. V medzinárodnej súťaži bude Slovensko na podujatí reprezentovať film Chlieb náš každodenný (2021) režisérky Alice Bednárikovej. Rozpráva príbeh troch generácií na prvý pohľad obyčajnej rodiny, ktoré sa stretávajú pod strechou rodinného domu na juhu Slovenska. Počas festivalu, ktorý sa koná od 27. januára do 5. februára, sa uskutoční Trh krátkych filmov. Už po piaty raz sa ho zúčastní Slovenský filmový ústav v spolupráci s Českým filmovým centrom a Slovinským filmovým centrom, ktorý v spoločnom stánku Central European Cinema predstaví filmovým profesionálom z celého sveta slovenskú krátkometrážnu tvorbu. Viac informácií: 34. FF Terst (21. – 28. január 2023): https://www.triestefilmfestival.it/en/ 52. MFF Rotterdam (25. január – 5. február 2023): https://iffr.com/en   45. MFKF Clermont-Ferrand (27. január – 5. február 2023): https://clermont-filmfest.org/ The post Slovenské klasické filmy mieria na významné medzinárodné festivaly v Rotterdame a v Terste appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

GP SR: ZHODNOTENIE STAVU ZÁKONNOSTI VŠEOBECNE ZÁVÄZNÝCH NARIADENÍ MIEST A OBCÍ VO VECIACH ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

Prokuratúra Slovenskej republiky zhodnotila (v roku 2022) stav zákonnosti obligatórnych (povinných) všeobecne záväzných nariadení (VZN) miest a obcí na celom území Slovenskej republiky, ktoré musí mať každá obec vo veciach územnej samosprávy prijaté podľa zákona obecnom zriadení. Materiál obsahuje svojím spôsobom unikátne údaje zhromaždené z celkovo 2914 miest a obcí nachádzajúcich sa na celom území SR. ... viac
❌