Hlina bola v minulosti mimoriadne využívaným materiálom najmä v oblasti staviteľstva. Už od dôb najstarších roľníkov na našom území (cca 6. tisícročie pred Kr.) sa využívala na stavbu stien domov a iných stavieb, najčastejšie technikou vymazávania stien, ktoré tvorili výplety z prútia. Priestory medzi prútím sa ručne vyplnili zmesou blatistej konzistencie, pozostávajúcej z hliny, vody, nasekanej trávy, pliev, či kamienkov, niekedy dokonca zvieracieho trusu, ktorá je v archeológii označovaná termínom mazanica. Tieto prísady zabezpečovali trvanlivosť a odolnosť steny (samotná hlina by praskala) a vhodnú mikroklímu pre drevo vo vnútri (nosným prvkom konštrukcie boli drevené stĺpy). Mazanicu na povrchu zahladili a po jej vyschnutí vznikla pevná stena.
