Opustili nás dve mimoriadne osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Milan Lasica a Juraj Kubánka. Ministerstvo kultúry vyvesilo na znak úcty smútočnú zástavu a Dvorana ministerstva kultúry je otvorená na podpis kondolenčných kníh. Verejnosť môže vyjadriť sústrasť každý pracovný deň od 9:00 hod do 18:00 hod. Urobili tak predseda vlády SR Eduard Heger, ministerka kultúry SR Natália Milanová a minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.
† Juraj Kubánka
Vo veku nedožitých 93 rokov zomrel spoluzakladateľ Lúčnice a dlhoročný umelecký vedúci SĽUK-u Juraj Kubánka. Umelecká práca Juraja Kubánku zahŕňa približne 250 tanečných diel. Jeho tvorba ovplyvnila celé generácie tanečníkov na Slovensku i v zahraničí.
Významný slovenský choreograf, tanečník, režisér, dramaturg a libretista Juraj Kubánka sa narodil 31. októbra 1928 v obci Tri Dvory (Turie) pri Žiline. Pochádzal z učiteľskej rodiny a základné školské vzdelanie získal v Liptovských Sliačoch a v Ružomberku. V rokoch 1947 až 1949 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr sa, však rozhodol zmeniť svoje profesné zameranie a v roku 1957 absolvoval štúdium choreografie a tanca na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia na VŠMU sa stal so svojou skupinou Odzemkári (1948 – 1949) jedným z činiteľov, ktorí rozhodli o umeleckom smerovaní súboru Lúčnica. Neskôr, v októbri 1949, prešiel do SĽUK-u, kde pôsobil ako tanečník, choreograf a umelecký vedúci až do odchodu do dôchodku v roku 1993. Od roku 1971 súčasne pôsobil ako choreograf v Štátnom súbore pre srbskú ľudovú kultúru.
Juraj Kubánka sa stal držiteľom titulu zaslúžilý umelec (1966). Okrem toho mu bola udelená Medaila D. G. Licharda od generálneho riaditeľa Národného osvetového centra (2003). Prezident Ivan Gašparovič mu udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej ľudovej kultúry a umenia (2008) a získal tiež Cenu ministerky kultúry SR za rok 2017 za celoživotné umelecké pôsobenie a výrazný podiel na rozvoji slovenských profesionálnych folklórnych súborov SĽUK a Lúčnica, osobitne za výnimočnú choreografickú tvorbu s nezameniteľným tanečným rukopisom. (2018)
Česť jeho pamiatke.
† Milan Lasica
Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene a väčšinu svojho života prežil v Bratislave. Po maturite na bratislavskom gymnáziu vyštudoval dramaturgiu a divadelnú vedu na VŠMU. Počas štúdia na VŠMU sa začala umelecká spolupráca kultovej dvojice Lasica – Satinský. Svojím štýlom humoru nadviazali na odkaz českej komickej dvojice Jana Wericha a Jířího Voskovca.
V rokoch 1964-1967 pracoval Milan Lasica ako dramaturg Československej televízie v Bratislave. Následne, od roku 1967 do roku 1970 pôsobil v bratislavskom Divadle na Korze, a pokračoval v komediálno-kabaretnej práci vo dvojici s Júliusom Satinským. K ich najvýraznejším predstaveniam patrila hra Nečakanie na Godota (1968), v ktorej reagovali aj na sovietsku inváziu do Československa v auguste 1968. Dvojica L + S si okamžite získala srdcia divákov a objavovala sa aj na televíznych obrazovkách v programoch Večery pre dvoch (1964), Silvester na Dunaji (1966), či v programe Bumerang (1968).
Po nástupe normalizácie v roku 1970 Divadlo na Korze zatvorili a Lasicovi so Satinským zakázali na Slovensku umeleckú činnosť. Dvojica preto odišla do Čiech a v rokoch 1970–1971 pôsobila v divadle Večerní Brno. Po návrate na Slovensko obaja umelci účinkovali v bratislavskej Novej scéne.
V roku 1982 vzniklo poetické a kabaretné divadlo Štúdio S v priestoroch slávnej Tatra Revue, kde Milan Lasica a Július Satinský odohrali ešte ako študenti svoje prvé spoločné predstavenia a symbolicky sa sem vrátili. Pri predstaveniach ich úspešne sprevádzal hudobník a herec Jaroslav Filip, ktorý s nimi spolupracoval aj na úspešnom televíznom projekte Ktosi je za dverami.
Milan Lasica sa počas svojej bohatej umeleckej kariéry predstavil aj ako herec v dramatických dielach. Napríklad v Štúdiu S, ktoré sa v apríli 1999 zmenilo na Štúdio L+S a jeho majiteľom sa stal Milan Lasica, mala obrovský úspech hra Slawomira Mrožka Emigranti a spolu so Satinským exceloval aj v hre Milana Kunderu Jakub a jeho pán.
V roku 1961 Milan Lasica absolvoval svoj filmový debut v snímke Vždy možno začať. Medzi ďalšie jeho filmové počiny patria Sladké hry minulého leta (1969), Parížsky život, Nekonečná nevystupovať (oba 1978), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Traja veteráni, Jožko Púčik a jeho kariéra (oba 1983), Utekajme, už ide! (1986), Pehavý Max a strašidlá (1987), Vážení přátelé, ano (1989), Saturnin (1994), Pasti, pasti, pastičky (1998), Hanele (1999), Obsluhoval jsem anglického krále (2006), Rukojemník (2014) alebo Agáva (2016).
Svoj osobitý humor Milan Lasica predviedol tiež v úlohe textára. Spoločne s Jarom Filipom sa podpísal pod legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987). Textársky spolupracoval aj s Mirom Žbirkom, Richardom Müllerom a Petrom Lipom. Jeho priaznivci si ho budú navždy pamätať tiež ako speváka – naspieval napríklad tri albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders (Ja som optimista 2001, Celý svet sa mračí 2002 a Keď zastal čas 2011).
Milan Lasica samostatne knižne vydal tri zbierky textov Bolo nás jedenásť (1985), Piesne o ničom (1989) a Piesne a iné texty (2003). Spoločne s Júliusom Satinským publikovali knihy Nečakanie na Godota (súbor scénok a poviedok 1968) či Tri hry (1988). Spolu s Tomášom Janovicom napísal knihu Zoči-voči. S Jánom Štrasserom sa podieľal na knihe Lenže ja som iba komik (2005). Pod názvom Bodka (2007) a Bodka II. (2009) vydal knižné zbierky fejtónov.
Od roku 2005 pôsobil Milan Lasica ako prezident Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest Trenčianske Teplice, neskôr presídleného a premenovaného na Art Film Fest Košice. V roku 2014 mu na ňom udelili Cenu Karla Čapka. Za svoju všestrannú vynikajúcu umeleckú činnosť získal Milan Lasica množstvo ďalších ocenení – Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (1997 spoločne s J. Satinským), Medailu za zásluhu I. stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla (2003), od prezidenta SR Ivana Gašparoviča Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005), Cenu Dominika Tatarku za knihu Bodka (2008), ako aj európsku cenu Trebbia za tvorivú činnosť (2014). Milan Lasica bol ženatý s herečkou, diplomatkou a političkou Magdou Vášáryovou.
Česť jeho pamiatke.
The post Ministerstvo kultúry sprístupnilo pre verejnosť kondolenčné knihy na pamiatku Milana Lasicu a Juraja Kubánku appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
