Písal sa rok 1966. Na starom letisku, tam, kde v záhradách za riekou „bulhari“ pestovali zeleninu, pristála Nová Brazília. Zo železobetónu ju tam vytesali architekti Vladimír Dedeček a Rudolf Miňovský. A stojí tam dodnes... Aby ju poľudštili, pridali jej farby, lesk mozaiky a dopriali jej vlastné odrazy vo vodnej hladine. Na poliach za bielou hmotou kupoly auly Maximy kvitne vo farebnom kontraste na jar rok čo rok repka olejka... Slovenská poľnohospodárska univerzita, stavba storočia, ktorá navždy zmenila smerovanie, tvár aj význam periférneho mestečka, ktoré nikdy predtým neprekročilo svoj „meander“ rieky a významu.