Jednou z posledných markantných zmien v historickom jadre mesta Prešov je nepochybne nová podoba Jarkovej ulice. Donedávna bola vnímaná ako prežitok komunizmu svojou šeďou fádnych asfaltových povrchov, s neefektívne organizovaným parkovaním a nedostatočným odvodnením uličného priestoru, neustálymi poruchami inžinierskych sietí, spojenými s mnohými prekopávkami, takže samotná komunikácia sa v poslednom období ponášala skôr na tankodrom. Po nedávnej rekonštrukcii ulice, pripravovanej celých 20 rokov , sú jej novými atribútmi poriadok, elegancia, či virvar života.
Autorský tím architektov – manželia Sergej a Jana Pastorokovci boli účastní revitalizácie aj iných verejných priestranstiev v historickom jadre. Boli tak zárukou kontinuity, avšak na druhej strane, vďaka svojim bohatým skúsenostiam a invencii, priniesli do historických verejných priestorov aj nové moderné prvky.
Jarková ulica, pôvodne okrajové územie za ukončením dvorov, ktorým tiekol mlynský náhon, je dnes dôležitou severo-južnou komunikačnou osou, rovnobežnou s Hlavnou ulicou. Určujúcim prvkom je predovšetkým jej nepravidelnosť, ako dôsledok zásadných premien v jej urbanistickom vývoji. Podobne ako drvivá väčšina ulíc je funkčne členená na plochy centrálnej komunikácie, obojstranných chodníkov a pásy líniovej zelene. Jej terénne zlomy, či miestami užší profil, oproti pravidelným lokačným formám paralelnej Hlavnej a Slovenskej ulice, prirodzene viedli k snahe sceliť jej základné funkčné plochy aj so zreteľom na požiadavky bezbariérovosti verejného priestoru. A tak je cestná komunikácia v súčasnom architektonickom riešení oddelená od peších trás len plytkým odvodňovacím žľabom a len náznakovo vystupujúcim obrubníkom.
Materiálová skladba povrchov prísne nadväzuje na predchádzajúce úpravy v prostredí Pamiatkovej rezervácie Prešov. Tak sa na chodníky od 90-tych rokov 20. storočia v pamiatkovej rezervácii uplatňujú menšie platne porfýru, kladené formou riadkovania v zjednoducujúcom pravouhlom rastri, ktorý oživuje len striedajúca zmena farebnosti tohto prírodného materiálu a šírky jednotlivých riadkov. Na funkčnej komunikácii sa našťastie nahradili živičné povrchy, typickými kamennými dlažobnými kockami z čadiča, kladené v historických vejárových predlohách, ktoré sa tu nachádzali aj v 1. polovici 20. storočia. Obrubníky a odvodňovací kanál sú žulové. Takto dláždené plochy sa dosiaľ uplatňovali na plochách bývalých komunikácií najmä v prípade priečnych, dnes peších, ťahov (ul. Floriánova, Svätoplukova). Podobne ako aj v iných mestských jadrách je ulica koncipovaná jednosmerne, pričom zostávajúci pruh je využívaný pre statickú dopravu. Cieľom bolo vytvoriť ukľudnenú jednosmernú cestnú komunikáciu s prioritne obslužným charakterom. Jej zaužívaná prejazdná funkcia ako okružnej dopravnej komunikácie sa má časom výrazne eliminovať, a to všetkými možnými opatreniami. Zatiaľ je nevýhodou jej plná prejazdnosť s vyústením na Hlavnú ulicu, čo vedie k nežiaducemu využívaniu komunikácie ako vnútorného obchvatu skrz historické centrum. Stavba prebiehala v dvoch etapách: najprv sa realizovala jej západná polovica a až po jej ukončení následne jej východná polovica, pričom hranicu etáp tvorila netradične os vozovky.
Koridor vozovky si v celej svojej trase zachováva jednotnú šírku 6 m. Západná a východná strana ulice sú však riešené čiastočne odlišne. Západná strana je symetrickejšia, nakoľko ide o predpolie bývalej jednostrannej meštianskej zástavby ulice. Aj keď má variabilné šírkové parametre, charakteristickým prvkom je viac menej jednotná niveleta s nadväznou plochou komunikácie a väčšinou dostatočné šírkové parametre. Stáročiami formovaná súvislá línia domoradia je zvýraznená aj na hranici chodníka s vozovkou líniovým pásom stromovej aleje. Vzhľadom na limitovanú šírku profilu ulice sa uprednostnilo osadenie stromov (vybraný bol druh hrab obyčajný, var. Fastigiata) do terénnych výsadbových mís prekrytých dekoratívnou mrežou, chrániacou ich koreňový systém. Všade tam, kde to situácia umožňovala, dopĺňajú líniovú zeleň pásy nízkej zelene s pestrou kvetinovou výsadbou.
Východná strana ulica je výrazne nepravidelnejšia, čo vyplýva z nikdy nevyformovanej súvislej zástavby tejto strany ulice. Bývalé šikmé rampovité nástupy do dvorov s ukončujúcou dvorovou zástavbou domov z Hlavnej ulice (zvlášť od prelomu 19. a 20. storočia) len nepravidelne nahrádzajú bytové domy, ktoré nezriedka zarovnávajú priľahlé plochy do úrovne komunikácie. Tieto trendy výrazne kontinuovali aj v nasledujúcich desaťročiach. Súčasné riešenie obnovovanej ulice tak reagovalo na tieto požiadavky. Vzhľadom na funkčnosť živej komunikácie sa stala jej základným prvkom neprerušená spevnená plocha chodníka v priamom susedstve s vozovkou, a to aj v polohách, kde pred rekonštrukciou na tejto strane ulice chodníky absentovali. Spevnená plocha tak v zarovnaných plochách siaha až po domoradie, inde ostávajú zachované šikmé plochy bývalých nástupných rámp vedúce k bránam, na iných miestach sú zo zarovnaných chodníkov prístupné vyššie osadené vstupy prostredníctvom schodísk, či nových bezbariérových rámp. V nadväznosti na predchádzajúce riešenie sa v niektorých úsekoch, kde to bolo možné, uplatňuje aj stromová alej, ktorá však v tejto polohe nie je priebežná. Napriek značným novým vstupom si táto strana ulica zachováva svoju osobitosť, stále reagujúc na nepravidelnosť východného domoradia.
Osobitý vývoj ulice oproti námestiu tu neumožňovala vytvoriť nové rozptylové, zhromažďovacie plochy, námestia, parky. Pred novodobým objektom Jarková 31 (Stavoprojekt), osadeným mimochodom v rozpore s tradičnou historickou štruktúrou, zostal zachovaný širší pás vzrastlej zelene formou miniparčíku. Pred objektom Jarková 76 (Divadlo A. Duchnoviča), napriek mohutným šírkovým parametrom, bol líniový pás zelene radšej redukovaný len na stromovú alej v prospech rozptylovej plochy, resp. zhromažďovacieho priestoru. Iná rozšírená plocha na severnom okraji ulice, v krížení s Baštovou ul., dáva jediná nejakú možnosť prípadným novým spoločenským aktivitám.
Obnovený uličný priestor zjednocujú originálne aj typové prvky drobnej architektúry moderného dizajnu, ale za použitia osvedčených tradičných materiálov – kovu, kameňa a dreva. Lavičky bez operadiel nevybočujú z princípu jednotnej uličnej línie, ich krivky reagujú na dynamickosť ulice.
V rámci stavby prebehla rekonštrukcia aj celého nízkonapäťového vedenia, pričom všetky káble sú vedené pod zemou, využívajúc systém káblových komôr, ktoré umožnia dodatočné napojenie a výmenu káblov komunikačných a internetových sietí bez porušenia vrchného krytu vozovky či chodníka novou prekopávkou. Upúta aj nové verejné osvetlenie, ktoré nahradilo pôvodné výbojkové svietidlá na starých uličných stožiaroch osadených po oboch stranách komunikácie. Moderná forma, akoby lucerien na stĺpoch, citlivo komunikuje s historizujúcim osvetlením na najdôležitejšom priečnom ťahu – Floriánovej ulici a aj na ostatných priľahlých uliciach pamiatkovej rezervácie, pričom sú „pouličné lampy“ diaľkovo spravované a ovládané najmodernejšími technológiami (systémom City Touch, v Prešove od r. 2015, na platforme aplikácie SmartCity – inteligentnej správy mestského prostredia a vybavenia), zároveň kompatibilnými s existujúcim systémom riadenia (S.E.R.V.O.). Na ulici bola inštalovaná tiež nová technológia kontroly verejného priestoru kamerami a zriadené bolo tiež miesto dobíjania elektromobilov. Súčasťou rekonštrukčných prác bola aj rekonštrukcia verejného vodovodu, vrátane prípojok pitnej vody pre súčasné i nové objekty (nová pitná fontánka), obnova splaškovej kanalizácie objektov a odvodnenie ulice a priľahlých dvorov do verejnej dažďovej kanalizácie, obe s využitím gravitačného systému.
V južnej polohe ulice, pred vjazdom do areálu Gréckokatolíckeho biskupstva, a v jej severnej časti, pozdĺž slepej uličky Na hradbách, bol úspešne prezentovaný priebeh vnútorného hradbového múru, čiastočne potvrdeného archeologickým výskumom. Prezentácia bola realizovaná 2m širokým pásom dlažby materiálovo i farebne odlišnej, s iným spôsobom kladenia formou nepravidelného lomového kameňa – porfýru.
Jarková ulica tak navonok už nie je vnímaná ako odstavná plocha automobilov a ďalšia okružná ulica v historickom jadre, ale nadobudla dokonca výraz modernej obytnej ulice mesta so zachovaním jej pôvodnej obslužnej funkcie. Nachádzajú sa tu predsa viaceré penzióny, reštaurácie a obchodné prevádzky. Prítomné sú aj obytné, administratívne budovy, dokonca aj školské a kultúrne zariadenia. Jej multifunkčné funkcie, vrátane pobytového spoločenského a obchodno-stravovacieho využitia, sa tak po obnove môžu rozvíjať oveľa dynamickejšie.
Na obnovu samotnej ulice nadviazala úprava verejného priestoru ohraničeného areálom Gréckokatolíckeho biskupstva, hotelom Beliér a OC Novum, menšieho námestíčka, ktorá vytvorila vhodný funkčno-estetický prienik a prevádzkové prepojenie oboch ulíc (Jarková ul. a Ul. biskupa Gojdiča) a tým zavŕšila celkovú obnovu ul. Jarková.
Ako dokladajú priložené fotografie, zachytávajúce každú miestnu situáciu pred obnovou a po nej, každý úsek ulice sa vylepšil, skvalitnil, získal na estetickej a kvalitatívnej hodnote. Je nutné zdôrazniť, že to všetko sa podarilo len vďaka náročnej koordinácii stavby a neustálej profesnej improvizácii na mieste, a to pripomíname za plnej prevádzky ulice, len za minimálne obmedzenej dopravy a súbežne s realizáciou viacerých ďalších stavieb v priestore ulice.
Spracoval: Adriána Krafčíková – Marián Uličný, KPÚ Prešov
