Kultúrne dedičstvo je vždy nejakým spôsobom vystavené deštrukcii. Denne sme svedkami poškodenia či úplného zániku hnuteľných i nehnuteľných pamiatok na celom svete. Prírodné živly, stavebná činnosť, krádeže a vandalizmus, zanedbaná údržba, nevšímavosť a ľahostajnosť, ale aj vojny a terorizmus, či len obyčajný „zub času“ sa podpisujú na úbytkoch kultúrneho dedičstva. Od podpísania prvého a druhého Haagskeho dohovoru na ochranu kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu v roku 1954 a 1999 sa stále znova a znova potvrdzuje, že opatrení na ochranu pamiatkových hodnôt nikdy nie je dosť. Veľká časť kultúrneho dedičstva je v digitálnej podobe, ktorá je v kybernetickom priestore tiež ohrozená. Novú, mimoriadne širokú škálu rizík pre kultúrne dedičstvo prinášajú klimatické zmeny, ktoré sa na lokálnej úrovni prejavujú veľmi rôznorodými účinkami.
O katastrofách, ktoré v posledných rokoch postihli archívne kultúrne dedičstvo, diskutovali účastníci medzinárodnej sekcie maďarskej putovnej archívnej konferencie v Székesfehérvári. Na výzvu Dr. Istvána Kenyeresa, riaditeľa Archívu mesta Budapešť a predsedu Spoločnosti maďarských archivárok a archivárov, reagovali zástupcovia archívnych spoločností z Maďarska, Rakúska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Ukrajiny, Chorvátska a Slovenska. Hovorili o najvážnejších udalostiach v ich krajinách, počas ktorých bolo nutné zachraňovať postihnuté archívy. Archívne dedičstvo je kvôli materiálom, na ktorých sú vyhotovené dokumenty (pergamen, papier, celuloid, film, sklo a pod.), mimoriadne citlivé na zmeny vonkajšieho prostredia a je veľmi ľahké ich nenávratne zničiť.
Prirodzene, najväčší záujem budil referát reprezentantov Ukrajiny, ktorými boli Mychajlo Dmytrovič Mišjuk, riaditeľ Štátneho archívu Zakarpatskej oblasti v Užhorode, a jeho zástupkyňa z archívneho pracoviska v Berehove Olena Yosypivna Kutashi. Z dôvodu masívnej invázie ruských vojsk na Ukrajinu je štúdium v archívoch obmedzené, no archivári podľa možností naďalej chodia do práce a vybavujú žiadosti bádateľov elektronickou formou. Zastavené bolo len vybavovanie úradných i súkromných žiadostí z Ruska a Bieloruska. Súčasťou každodenného života archivárov sú aj aktivity na podporu ukrajinských ozbrojených síl, napr. tkanie maskovacích sietí či darovanie krvi pre zranených vojakov.
Štátna archívna služba Ukrajiny (Державна архівна служба України – Укрдержархів) od roku 2014 vydáva a po skúsenostiach z Luhanska, Donecka a Krymu stále aktualizuje metodické pokyny na záchranu archívneho materiálu (dostupné na: https://archives.gov.ua/ua/робота-архівів-в-умовах-воєнного-стан/). Bojové operácie, samozrejme, neušetrili ani archívy. Pri raketovom útoku v Černihive 25. februára 2022 boli zničené dokumenty o viac ako 13 000 prípadoch ľudí utláčaných za sovietskych čias. V archívoch v Borodianke, Višhorode, Ivanykive, Irpine boli zničené počítače, trezory, rozbité okná a dvere, budova štátneho archívu v Charkove bola ťažko poškodená strelami, rovnako aj v Odese, Mykolajive, Dnepropetrovsku, Záporoží. O archívoch na okupovanom území nemajú žiadne informácie.
To, čo sa zmenilo v práci ukrajinských archivárov, je masová digitalizácia archívneho dedičstva, ktorá sa uskutočňuje s pomocou darcov z celého sveta. Ukrajinci už majú s digitalizáciou niekoľkoročné skúsenosti. V roku 2017 bola ukrajinská nominácia „Dokumentárne dedičstvo súvisiace s haváriou v jadrovej elektrárni v Černobyle“ zaradená do medzinárodného registra programu UNESCO „Pamäť sveta“. V roku 2020 začali ukrajinskí archivári spolupracovať s americkou spoločnosťou FamilySearch International Corporation, ktorá po celom svete realizuje digitalizáciu dokumentov s genealogickými údajmi (dostupné na: https://www.familysearch.org/en/). Práve v týchto mesiacoch, v čase vojny, prichádza na Ukrajinu najmodernejšia digitalizačná technika, najmä z USA a Nemecka, aby Ukrajinci mohli zachraňovať svoje kultúrne dedičstvo ohrozené vojnou. A robia to naozaj usilovne, o čom sa môžu ľudia na celom svete presvedčiť, pretože dáta sú hneď zverejňované na internete.
Ukrajinské archívy poskytujú aj voľný a bezplatný prístup k dokumentom o obetiach stalinského teroru v Sovietskom zväze, pričom nepožadujú potvrdenie o príbuzenskom vzťahu k obeti. Dokumenty sú zverejňované v rámci projektu Ukrajinský mučeník 20. storočia (Український мартиролог XX. ст.), ktorý intenzívne napreduje. Informačný a vyhľadávací internetový projekt je zverejnený na oficiálnom webovom portáli Štátnej archívnej služby Ukrajiny (dostupné na: https://archives.gov.ua/en/) a obsahuje informácie o obetiach represií v 20. až 50. rokoch 20. storočia. Online databáza v súčasnosti umožňuje priamy prístup k informáciám o 92 836 obetí politických represií na Ukrajine a každý deň pribúdajú ďalšie takmer zo všetkých štátnych archívov. Na rozdiel od Ukrajiny a pobaltských krajín je prístup k podobným dokumentom v Ruskej federácii obmedzený. Ruské archívy sú stále klasifikované ako tajné a dokonca odmietajú informovať výskumníkov o dátume ich odtajnenia. Podľa Anatolija Chromova, riaditeľa Štátnej archívnej služby Ukrajiny, „Ruská federácia uznáva tajomstvá Sovietskeho zväzu ako štátne tajomstvá modernej krajiny“. (dostupné na: http://www.nrcu.gov.ua/news.html?newsID=99265)
Rusko v utajovaní dokumentov z čias Sovietskeho zväzu zašlo ešte ďalej. Na základe zákona o „zahraničných agentoch“ Najvyšší súd Ruskej federácie 28. februára 2022 potvrdil likvidáciu Medzinárodného pamätníka a centra ľudských práv Memorial – nekomerčnej organizácie, ktorá od roku 1989 študuje politické represie v ZSSR a v súčasnom Rusku, poskytuje otvorený prístup k zdrojom informácií v archívoch, knižniciach, múzeách a i., a podporuje morálnu a právnu rehabilitáciu osôb vystavených politickým represiám (dostupné na: https://www.memo.ru/ru-ru/). Projekt síce v Rusku skončil, ale v iných postsovietskych krajinách pokračuje. Napríklad na Ukrajine sa realizuje pozoruhodný výskumný projekt Múzea hladomoru Svedectvo o genocíde hladomoru v rokoch 1932 – 1933, ktorého cieľom je na základe archívnych prameňov a výpovedí očitých svedkov vytvorenie interaktívnej mapy a databázy hromadných pohrebísk obeti hladomoru (dostupné na: https://map.memorialholodomor.org.ua/).
Počas vojny v internetovom veku sú ohrozené aj platformy na zdieľanie informácií. Súčasne so začiatkom invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 bol spustený ruský kybernetický útok na stránky ukrajinskej štátnej správy. Webové stránky boli obnovené za štyri dni. „Keď premýšľame o internete, myslíme si, že údaje tam budú vždy. Všetky tieto údaje však existujú na fyzických serveroch a môžu byť zničené rovnako ako budovy a pamiatky,“ povedal Quinn Dombrowski, odborník na akademické technológie na Stanfordskej univerzite (dostupné na: https://blog.archive.org/2022/03/22/volunteers-rally-to-archive-ukrainian-web-sites/.
Rovnako ako ochrana fyzickej podstaty kultúrneho dedičstva je preto naliehavá aj ochrana digitálneho obsahu, ktorý doteraz vytvorili ukrajinské kultúrne a vedecké inštitúcie. Na archivácii digitálneho obsahu, ktorému hrozí zničenie alebo manipulácia, pracuje vyše 1 200 dobrovoľníkov z celého sveta, archivárov, knihovníkov, pracovníkov odborných inštitúcií, ale aj bežných občanov, ktorí využívajú kombináciu technológií na prehľadávanie a archiváciu stránok a ich obsahu. Ten sa ukladá na serveroch portálu Internet Archive, neziskovej knižnice, ktorá od roku 1996 poskytuje výskumníkom trvalý prístup k digitálnemu obsahu (dostupné na: https://archive.org/). Internet Archive prevádzkuje historickú webovú zbierku Wayback Machine s miliardami webových stránok, filmov, zvukových záznamov, softvérov a iných digitálnych dokumentov. Ako uviedol riaditeľ Wayback Machine Mark Graham, pre historickú pamäť už roky archivujú asi 950 ruských a 350 ukrajinských spravodajských stránok, ktorých údaje sú často vymazané alebo pozmenené. Aktuálna záchranná akcia sa deje v rámci projektu SUCHO – Saving Ukrainian Heritage Online (dostupné na: http://www.sucho.org). Na jeho webe je vytvorená Galéria, ktorá od začiatku marca 2022, kedy sa začala tvoriť, ponúka už desaťtisíce digitálnych objektov ukrajinského kultúrneho dedičstva aj s odkazmi na originálny zdroj (dostupné na: https://gallery.sucho.org/). Zobrazovaním reprezentatívnej škály dôležitých kultúrnych bodov poskytujú svetovej verejnosti pohľad na históriu, intelektuálny život a kultúru Ukrajiny.
Účastníci maďarských archívnych dní sa zhodli, že iba pochopenie celej škály potenciálnych hrozieb umožňuje systematické prijímanie potrebných krokov. Podľa konkrétnych skúseností z mnohých krajín sveta dnes vieme, že podstatná je rýchlosť záchranného zásahu, efektívna koordinácia jednotlivých záchranných zložiek, existujúce preventívne opatrenia, určenie zodpovedných pracovníkov, ich školenie a nácvik reakcií v extrémnych situáciách, vypracovanie krízových a havarijných plánov pre všetky pamäťové inštitúcie, neustála motivácia verejnosti a vzbudzovanie záujmu o kultúrne dedičstvo, aby v čase núdze boli pripravení dobrovoľníci ochotní nezištne pomáhať, a samozrejme, štát musí mať k dispozícii prostriedky na záchranu a obnovu kultúrnych hodnôt, bez aktívnej účasti štátu sa kultúrne dedičstvo veľmi ťažko zachraňuje. V posledných desaťročiach k ochrane kultúrnych statkov na celom svete významne prispieva medzinárodná nevládna organizácia Blue Shield International – Medzinárodný Modrý štít, ktorého slovenský komitét v decembri 2021 vznikol aj na Slovensku. Všetky záchranné akcie sú nesmierne náročné na financie, technické prostriedky, logistiku i ľudí. Ako povedal István Kenyerés „na katastrofy sa pripraviť nedá, ale môžeme to skúsiť“. Ďalšie podrobnosti z maďarských archívnych dní si môžete prečítať v časopise Fórum archivárov 2/2022 na stránke www.archivari.sk
Spracovala: Martina Orosová, Odbor pamiatkového archívu PÚSR
