Združenie Gotická cesta zrealizovalo v tradičnom dvojročnom intervale opäť zaujímavé konferenčné podujatie, tentokrát pod názvom: Gotická cesta – križovatka kultúry a dedičstva. Ide už o V. ročník konferencie, ktorá sa uskutočnila v Rožňave v dňoch 25. – 27. augusta 2022, pričom prednášky boli rozvrhnuté do dvojdňového programu a počas tretieho dňa sa uskutočnila exkurzia po trase tzv. Štítnického okruhu Gotickej cesty.
Tohtoročná konferencia bola oproti predchádzajúcim ročníkom koncipovaná ako medzinárodná, so širším stredoeurópskym historickým kontextom. Táto voľba nebola náhodná. Nástenné maľby dvanástich gemerských kostolov a to v evanjelických kostoloch a.v. v Koceľovciach, Ochtinej, Štítniku, Kameňanoch, Kraskove, Kyjaticiach, Rimavskej Bani a Rimavskom Brezove, rímskokatolíckych kostoloch v Chyžnom, Rákoši a Šiveticiach a v kostole reformovanej cirkvi v Plešivci získali v júni 2022 v Bruseli značku Európskeho dedičstva a cieľom tohto ročníka konferencie bolo poukázať práve na medzinárodné súvislosti a význam pamiatok prepojených Gotickou cestou. Organizácie odborného programu podujatia sa ujal mladý tím členov občianskeho združenia Gotická cesta – Mgr. Michal Augustovič, Ing. arch. David Raška a Mgr. Viktória Mračková. Podujatie partnersky zaštítené European Heritage Label podporili Medzinárodný vyšehradský fond, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a už tradične Mesto Rožňava. Vďaka takejto širokej podpore sa podarilo pozvať renomovaných odborníkov z krajín Vyšehradskej štvorky a zostaviť bohatý program tvorený šestnástimi prednáškami reflektujúcimi aktuálne trendy a stav poznania v umelecko-historickom, historickom, či archívnom bádaní s presahom do oblasti pamiatkového výskumu, či historicko-teologických súvislostí. Poľská spoluúčasť bola zastúpená tromi prednášajúcimi – Justynou Kamińskou, Wojciechom Sowałom, Dr. Magdalenou Garnczarskou, pôsobiacimi na Jagelonskej Univerzite v Krakove / Uniwersytet Jagielloński, Krakow. V rovnakom počte sa zúčastnili aj maďarskí kolegova – Dr. Béla Zsolt Szakács pôsobiaci na Katedre medievistiky Stredoeurópskej univerzity / Central European University vo Viedni a Katedre dejín umenia Katolíckej Pázmányovej univerzity/ Pázmány Péter Katolikus Egyetem v Budapešti; István Paszternák – archeológ, privátny bádateľ a odborník v oblasti ochrany a obnovy pamiatok zo Sajószentpétera; Dr. Zsombor Jékely z Múzea úžitkového umenia v Budapešti / Iparművészeti Múzeum, Budapest a Katedry dejín umenia Filozofickej a spoločenskovednej fakulty kalvínskej Univerzity Gáspára Károliho / Károli Gáspár Református Egyetem v Budapešti. Jedna prednášajúca bola z Česka – Mgr. et Mgr. Kornélia Kolářová Takácsová, ThD. et. PhD. z Ústavu dějin křesťanského umění Katolickej teologickej fakulty Univerzity Karlovi v Prahe a Národního památkového ústavu Praha. Najpočetnejšie, deviatimi prednášajúcimi, boli zastúpení domáci slovenskí bádatelia – Mgr. Ľuboš Kürthy, Ing. Eva Semanová, Mgr. Michal Augustovič, Mgr. Miroslav Čovan, PhD., Mgr. Peter Buday, PhD., Ing. arch. Pavol Ižvolt, PhD., Prof. Martin Homza, Dr., Mgr. Štefan Valášek, PhD., Mgr. Monika Tihányiová, PhD. a Mgr. art. Peter Koreň.
Konferenčný program bol členený do troch tematických sekcií. Po úvodnom privítaní zástupcami združenia Gotická cesta Davidom Raškom a Michalom Augustovičom a predstavení rôzneho spektra aktivít združenia, nasledoval prvý blok prednášok zameraných tematicky na stredovekú architektúru. Monotematicky bola venovaná pozornosť aktuálnym výsledkom reštaurátorských a architektonicko-historických výskumov sakrálnych objektov: r.k. Kostolu sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej, kde bola na čelnej stene víťazného oblúka po jeho bočných stranách odhalená vrstva hodnotných gotických nástenných malieb s iluzívnou architektúrou, ktorá bola súčasťou stredovekých oltárov (B. Zs. Szakácz), dominikánskemu Kostolu sv. Jakuba a kláštoru v Sandomierzi, náležiacemu do okruhu tehlovej architektúry Sliezska, kladeného do súvislosti s premonštrátskym kláštorom v Přemysli (J. Kamińska), analýze stavebného vývoja kolegiátneho kostola v Skalbmierzi typologicky patriaceho k špecifickým stavbám s dvojvežovou západnou fasádou (W. Sowała) a najnovším výsledkom sondáže architektonicko-historického výskumu veže a južnej fasády tehlového kláštorného kostola premonštrátov v Lelese, v kontexte s inými tehlovými sakrálnymi stavbami, napr. v Trebišove, či premonštrátskym kláštorom v Kláštore pod Znievom (Ľ. Kürthy). Architektonickú tému uzatváral príspevok I. Paszternáka o tzv. magických jamkách a ryhách na území Maďarska, čím doplnil existujúce poznatky z nášho územia prezentované v rámci III. ročníka tejto konferencie. Na záver tohto prednáškového bloku odznel príspevok o stave pamiatkovej ochrany historickej zelene u nás a metodike jej ochrany s dôrazom na sakrálne stavby (E. Semanová).
Ďalší blok prednášok bol venovaný sekcii histórie. Úvodný príspevok priblížil významné fundátorské aktivity českej kráľovnej Konštancie Uhorskej, dcéry uhorského kráľa Belu III., ktorá sa stala manželkou českého kráľa Přemysla Otakara I. Na tomto príklade bola dokumentovaná stredoveká prepojenosť stredoeurópskych kráľovských dvorov a dopad tohoto prepojenia na umelecké väzby, ktoré sa následne odrazili aj vo významných architektonických dielach svojej doby. U nás napr. v predpokladanom donátorstve kráľovnej pri založení kláštora klarisiek v Trnave, či jej spoluúčasťou pri zakladaní kláštorov v Oslavanoch, Třebnici, Louke u Znojma, alebo jej fundáciou Porty Coeli v Tišnově, ovplyvnenej Portou Speciozou z Ostrihomu, o ktorú sa kráľovná osobne zaujímala (K. Kolářová Takácsová).
Nasledoval príspevok M. Garnczarskej zameraný na umeleckohistorický rozbor, tzv. Vratislavského žaltára, ktorého vznik je datovaný do roku 1265 a je uložený v Fitzwilliam múzeu v Cambridgi. V rámci nedávneho reštaurovania manuskriptu bolo identifikované autorstvo hlavného majstra Giovanniho di Gaibana pochádzajúceho z Padovy, dvoch hlavných spolupracovníkov a ďalších 9 – 10 spoluautorov zo sliezskeho prostredia. Špecifickou témou bola analýza spôsobu nanášania bohatého zlátenia pozadia v rámci uplatnených iluminácií skúmaného rukopisu, na celkovo 168 miniatúrach. Išlo o nanášanie zlatých plátov tzv. krúžkovu technikou, viditeľnou najmä v infračervenom osvetlení. V stredoeurópskom prostredí išlo o ojedinele uplatňovanú, pôvodom byzantskú techniku, doloženú napr. manuskriptami zachovanými na Sinajskom poloostrove v kláštore sv. Kataríny z obdobia od 2. polovice 10. – do záveru 13. storočia, o ktorej sa predpokladá, že ju importovali do Európy križiaci. Naproti tomu existujúce vzťahy stredoeurópskeho prostredia s pravoslávnym kultúrnym prostredím veľmi zaujímavo priblížil príspevok M. Augustoviča, ktorý sa venoval pre prostredie Gemera charakteristickej ladislavskej legende, avšak v jej podobe transferovanej srbskými mníchmi Savom a Pachomijom v 15. storočí do oblastí historickej Rusi. Pri jej prenose do tohto nového prostredia, došlo k jej miernej úprave, tak aby lepšie zodpovedala religióznemu a aktuálnemu dobovému vnímaniu tohto regiónu (napr. uplatnením modlitby sv. Ladislava na stĺpe v duchu tradície eremitov – stilitov, boj proti kumánovi sa mení na boj proti Batu Chánovi a pod.). Uhorský kráľ Ladislav sa tu stal príkladom úspešného boja v rámci prebiehajúceho oslobodzovania sa ruských území spod Tatárskej nadvlády v priebehu 15. storočia.
K výsostne gemerskej historickej problematike sa vrátil svojím príspevkom o historických graffiti nápisoch M. Čovan. Ich systematickým dokumentovaním zozbieral množstvo údajov, ktoré sa mu darí zasadiť spätne do dobového historického kontextu. Niekedy je dokonca možné s istou pravdepodobnosťou identifikovať aj konkrétne osobnosti, ktoré boli autormi týchto nápisov, pričom je zaujímavé, že viacerí z nich pochádzali z oblastí Liptova. Mimoriadne zaujímavými sú predovšetkým tie nápisy, ktoré vypovedajú o dobových náboženských pomeroch v rámci formujúcej sa reformácie, na Gemeri veľmi výraznej a obsahujú priamo citáty z historických, často reformačných náboženských textov. Dokladajú nie len značnú sčítanosť a erudovanosť historických návštevníkov gemerských kostolíkov ale aj komplikované a premenlivé historické reálie tohto regiónu.
V nasledujúcom bloku prednášok venovanému nástenným maľbám sa Zs. Jékely sústredil na podrobnú formálnu analýzu niektorých gemerských malieb, sledoval napr. motív troch Márií z výjavu Ukrižovania, detail maľovaného kazetovaného obkladu v soklovej časti stien, či kvadrilobové medailóny múdrych a pochabých panien alebo prorokov z víťazných oblúkov a porovnával ich s liptovskými nástennými maľbami, napr. v Necpaloch, Turčianskom Jasene, či v Liptovskej Mare okolo roku 1410. Tieto analýzy sa následne pokúsil zasadiť do historického kontextu dobových reálií zo života možných donátorov, napr. Doroty Séčéni vo väzbe na maľby v kostole Rimavskej Bani, alebo pánov z Jelšavy vo väzbe na mladšiu etapu výmaľby rotundy v Šiveticiach. Práve majster tejto mladšej šivetickej maliarskej vrstvy podľa neho následne putoval a tvoril na Liptove v Necpaloch a snáď aj v Transylvánii. Na túto analýzu výtvarných okruhov stredovekých malieb nadviazal P. Buday svojím príspevkom o metódach a kvalite dokumentovania gemerských malieb od konca 19. storočia do roku 1918, ktorých jadro tvorili akvarelové kópie, neskôr postupne nahrádzané čiernobielou, niekedy kolorovanou fotodokumentáciou. Samostatnou témou v rámci tohto príspevku bola analýza dobových reštaurátorských postupov a kvality ich uplatnenia.
Nasledujúci deň začal posledný prednáškový blok svojím príspevkom generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR Pavol Ižvolt. V úvode stručne priblížil výstižnými ilustráciami všeobecné ukážky najtypickejších príkladov rôznych technických narušení architektúry s vysvetlením príčin týchto porúch a následne ich doložil konkrétnymi príkladmi porúch z rôznych kostolíkov v gemerských lokalitách. V rámci systematického monitoringu boli odhalené viaceré problémové detaily realizovaných obnov sakrálnych pamiatok, najmä v zastrešení, riešení dažďových zvodov a odvodu zrážkovej vody, ktoré boli následne vyspravené v rámci projektu Pro Monumenta pod gesciou Pamiatkového úradu SR Bratislava. Ide o praktickú účelovú pomoc pri ochrane pamiatok, ktorej cieľom je opravou menších porúch preventívne zabrániť rozsiahlejším škodám spôsobeným dlhodobým neriešením údržby, ktoré sa ukazuje ako veľmi efektívne.
Nasledovali tri záverečné, historicky ladené príspevky. V prvom boli prezentované výsledky archívno-historického výskumu pôvodne stredovekého kostola Reformovanej cirkvi v Rimavskej Seči, doplneného o aktuálne nálezy reštaurátorského výskumu (M. Tihányiová, P. Koreň, J. Gregvorek). Lokalita bola sídlom významného rodu Séčiovcov, z ktorého pochádzala v novoveku značne populárna Mária Séčiová, tzv. Muránska Venuša. Samotný príspevok sa však sústredil predovšetkým na sumarizáciu stredovekých historických údajov k lokalite a priblíženiu nových reštaurátorských zistení k jeho architektonickým a výtvarným pamiatkovým hodnotám. V nasledujúcom príspevku bola pozornosť venovaná nástenným maľbám Kostola Všetkých svätých v Ludrovej z Liptova, pričom hlavnou témou bol prepis a historiografická analýza nápisových pásiek z týchto malieb a analýza ich liturgického kontextu (Š. Valašek). Ide o doteraz nespracovanú tému s vyhodnotením dobových teologických súvislostí a presahom na dobové obrady a liturgické rituály, ktoré sú novým a nesporne zaujímavým pohľadom na problematiku týchto malieb. Záver konferencie bol poňatý v duchu historického vyhodnotenia širšieho stredoeurópskeho politického a mocenského vývoja za obdobie cca posledného tisícročia, s jeho dopadmi na súčasnosť a možný budúci vývoj (M. Homza).
Popoludnie druhého konferenčného dňa bolo venované prehliadke katedrálneho Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave s výkladom Mgr. Silvie Lörinčíkovej, PhD. z Archívu Rožňavského biskupstva, a následne prehliadkam rožňavskej mestskej veže a barokového komplexu kalvárie, ktorá je aktuálne v procese obnovy. Záver dňa patril predstaveniu novej aktivity združenia Čierne diery, ktoré aktuálne prezentovalo možnosť zážitkového ubytovania v samostatných ubytovacích bunkách s hygienickým zázemím v priestoroch schátraného kaštieľa Coburgovcov v Jelšave. Ide o veľmi svojrázny a experimentálny projekt, ktorý novodobým zásahom – realizáciou troch obytných jednotiek reverzibilným spôsobom s minimalisticky nastavenou estetikou novo realizovaného architektonického vstupu do historickej architektúry, podčiarkuje miestny genius loci s cieľom vyvinúť iniciatívu na záchranu hodnotnej pamiatky.
V sobotu 27.8.2022 sa v rámci konferenčného programu uskutočnila už tradičná exkurzia s prehliadkou piatich gemerských kostolíkov tzv. štítnického okruhu. Účastníci exkurzie absolvovali prehliadku reformovaného kostola v Plešivci, rotundy sv. Margity Antiochijskej v Šiveticiach, evanjelických kostolov v Ochtinej, Koceľovciach a Štítniku. Nechýbal ani tradičný obed s hlavným chodom z gemerských guliek, tentokrát pripravený v spolupráci PhDr. Júliusa Rusnáka starostu obce Ochtiná a jeho spolupracovníkov a pána diakona Martina Dudáša, duchovného správcu ev. cirkevného zboru v Ochtinej, ktorý poskytol hodujúcim labužníkom priestor farskej záhrady s mimoriadne príjemnou a priateľskou letnou atmosférou. Záujem o celé podujatie dokladá početná účasť návštevníkov konferencie, ktorých bolo v rámci tohto ročníka okolo 80, pričom mnohí sa na Gemer radi vracajú opakovane.
Občianske združenie Gotická cesta vyvíja dlhodobo rôzne kultúrne aktivity na prezentáciu a propagáciu stredovekých pamiatok Gemera, Spiša a Malohontu prepojených touto novodobou kultúrnou trasou. Nezanedbáva pritom ani prezentáciu odborných výsledkov výskumov týchto pamiatok a práve uskutočnené podujatie dokladá túto snahu. Trvalým výstupom z konferencie bude publikovanie prednesených príspevkov vo forme zborníka, tentokrát so stredoeurópskym pohľadom. Veríme, že prinesie novú perspektívnu spoluprácu a impulzy pre ochranu, prezentovanie a obnovu tunajších stredovekých sakrálnych pamiatok.
Spracovala: Mgr. Michaela Kalinová PhD., PÚ SR
Foto: David Raška, Peter Palgut, Michaela Kalinová
