V posledných dňoch slovenské média venovali značnú pozornosť vojnovému cintorínu z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová. Pamiatkový úrad SR problematiku frontových a lazaretných vojnových cintorínov z Veľkej vojny, nachádzajúcich sa na území severovýchodného Slovenska, kam patrí aj vojnový cintorín v Ladomirovej, zahrnul do plánu svojich hlavných úloh v roku 2015 a odvtedy sa prostredníctvom Krajského pamiatkového úradu Prešov (ďalej len „KPÚ Prešov“) systematicky venuje ich výskumu. V rokoch 2021 – 2022 výskumnú činnosť, spojenú s touto úlohu, cez prioritný projekt Pamiatkového úradu SR a názvom Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny – pamiatky histórie, finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR. V priebehu ôsmych rokov sa Pamiatkovému úradu SR v spolupráci s KPÚ Prešov podarilo podrobne zmapovať, vytipovať a na základe analýzy výsledkov terénneho a archívneho výskumu vypracovať 57 podkladov na vyhlásenie tohto typu vojnových cintorínov za kultúrne pamiatky. K dnešnému dňu bolo zaradených do pamiatkového fondu SR už takmer 40 z nich, pričom proces ich vyhlasovania za kultúrne pamiatky naďalej pokračuje s víziou, že do roku 2024 (110. výročie vypuknutia prvej svetovej vojny) bude úspešne ukončený. Okrem toho sa odborní zamestnanci KPÚ Prešov pravidelne zúčastňujú na konferenciách, venovaných tejto problematike a výsledky svojich dielčich výskumov publikujú v konferenčných zborníkoch a recenzovaných vedeckých časopisoch. V rokoch 2021 – 2022 boli v spolupráci s odbornými zamestnancami Pamiatkového úradu SR a externými spolupracovníkmi zrealizované letecké snímkovania a geofyzikálne merania vybraných lokalít. Celkové výsledky prioritného projektu v podobe výstavy a recenzovanej monografie, ktorej súčasťou budú aj metodické pokyny pre obnovu týchto pietnych miest, budú odbornej a širokej laickej verejnosti prezentované na prelome rokov 2022/2023.
Stavebno-historický vývoj vojnového cintorína v Ladomirovej
Vojnový cintorín v obci Ladomirová bol zriadený počas prvej svetovej vojny, po definitívnom vzdialení sa vojsk pôsobiacich v karpatskej časti Východného frontu z územia severovýchodného Slovenska (máj 1915). Cintorín vybudovali príslušníci Oddielu vojnových hrobov č. 2 (Krigsgräber Arbeiter Kompagnie Nr. 2), sídliaceho v obci Vyšný Svidník (Felsővízköz), ktorá je dnes súčasťou okresného mesta Svidník. Zriadený bol na súkromných pozemkoch, situovaných v blízkosti cesty vedúcej z Ladomirovej do Hunkoviec. Má rozlohu 1188 m2. Pochované sú na ňom vojnové obete, ktoré zahynuli v bojových operáciách, odohrávajúcich sa v katastri a v bezprostrednom okolí obce Ladomirová. Údaje o ich počte sa však líšia. Podľa nedatovaného katastrálneho listu a nedatovanej skice cintorína z medzivojnového obdobia, by malo byť na jeho ploche pochovaných 270 vojnových obetí. Zoznam vojnových cintorínov, spravovaných Žandárskou stanicou Krajná Poľana, datovaný na 25. január 1923, uvádza, že na vojnovom cintoríne v obci Ladomirová je pochovaných 282 vojnových obetí. Archívne materiály sa líšia aj v počtoch a druhoch hrobov, ktoré by sa na cintoríne mali nachádzať, a tiež v tom, komu patrili pozemky, na ktorých bolo toto pietne miesto zriadené. Vyššie spomenuté pramene – katastrálny list a zoznam vojnových cintorínov, spravovaných Žandárskou stanicou Krajná Poľana, uvádzajú, že v areáli pohrebiska sa nachádza 84 vojnových hrobov, z ktorých 30 je masových (hromadných), 16 je spoločných a 38 je jednotlivých. Podľa nákresu (matrice) cintorína, datovaného na október 1922, by sa tam malo nachádzať 88 vojnových hrobov. Z nákresu však nie je zrejmé o aké typy hrobov by malo ísť. Hroby sú na ňom usporiadané do šiestich radov (tri SV a tri JZ od chodníka, ktorý ich od seba oddeľuje), pričom v SV radoch je po 13 hrobov, v JZ (v smere od SZ na JV) po 16, 16 a 17 hrobov. Nedatovaná skica cintorína uvádza, že na jeho ploche by malo byť zriadených 82 hrobov, z toho 16 masových s ôsmymi mŕtvolami, 12 masových so šiestimi mŕtvolami, 16 spoločných s dvoma mŕtvolami a 38 jednotlivých s jednou mŕtvolou. Hroby by mali byť usporiadané do šiestich radov, vzájomne oddelených chodníkom, pričom v každom rade by sa malo nachádzať 14 hrobov. V čase vzniku popisovaného dokumentu sa uprostred cintorína nachádzal centrálny kríž a pozemky, na ktorom bol zriadený, vlastnili štyria majitelia (všetci boli obyvateľmi Ladomirovej) – Michal Skurla-Facák, Michal Skurla-Farkaš, Alexandra Farkaš-Janová a Herman Bruder. Podľa úradnej korešpondencie Zemského vojenského stavebného riaditeľstva v Bratislave a Žandárskej stanice vo Vyšnom Svidníku z júla 1924, boli v sledovanom období vlastníkmi dotknutých pozemkov traja obyvatelia Ladomirovej – Ilona Škurlová rod. Vorobelová, Nety Singerová a Michal Škurla.
Nejasná ostáva aj otázka identity a vojenskej príslušnosti vojnových obetí, pochovaných v areáli vojnového cintorína v Ladomirovej. Z dostupných archívnych prameňov je možné určiť identitu 16 a vojenskú príslušnosť 38 obetí. Podľa evidenčného listu, vytvoreného pre všetky jednotlivé hroby cintorína, by v nich mali byť pochovaní výlučne príslušníci cisársko-kráľovskej rakúsko-uhorskej armády. Identitu 16 z nich odhaľuje zoznam vojnových obetí, datovaný na rok 1924. Keďže jeho súčasťou nie je žiaden náčrt s vyznačením a očíslovaním hrobov, presné miesta posledného odpočinku známych vojnových obetí na ploche cintorína nie je možné lokalizovať. Podľa zoznamu tu sú pochovaní Andráš Polya (*1886 – †02.02.1915), Lajoš Horváth (*1889 – †31.01.1915), Antal Gašpar (*1891 – †31.01.1915), Karol Nagy (*1884 – †31.01.1915), Jozef Szabó (*1884 – †31.01.1915), Šándor Kovári (*1886 – †14.01.1915), Lajoš Kišš (*1888 – †14.01.1915), Antal Homalka (* 1874 – †26.11.1914), Jánoš Müll (*1873 – †09.10.1914), László Dosza (*1885 – 08.10.1914), Flores Mojszin (*1892 – †08.10.1914), Albrecht Mihály (*1882 – †1915), Petr Sztojka (*1884 – †20.10.1914), Adam Šimča (*1882 – †27.09.1914), Šimon Štenkulca (*1890 – †27.09.1914) a Andráš Beneze (*1882 – †03.09.1914). Evidenčné listy, zriadené pre skupinové hroby a šachty, vojenskú príslušnosť vojnových obetí, ktoré sú v nich pochované, neuvádzajú.
Z dostupných archívnych prameňov nie je jasné ani to, ktorá žandárska stanica bola v medzivojnovom období poverená starostlivosťou o toto piestne miesta. Podľa nedatovaného katastrálneho listu cintorína ňou mala byť Žandárska stanica Vyšný Svidník, podľa dokumentu z roku 1923 to bola Žandárska stanica Krajná Poľana. Otázne je aj to, kto v medzivojnovom období vykonával starostlivosť o tamojšie vojnové hroby. Podľa evidenčných listov cintorína bol za ich údržbu zodpovedný roľník z Ladomirovej – Michal Skurla-Facák, podľa vojenského historika Ivana Slepcova to boli mnísi z miestneho pravoslávneho monastieru (kláštora) a podľa vojenských historikov a zostavovateľov tretieho dielu publikácie Mementá prvej svetovej vojny s podtitulom Cintoríny v okresoch Bardejov a Svidník – Martina Drobňáka, Matúša Korbu a Radovana Turika sa o tunajšie hroby staral zmluvný hrobár Ján Šréb z Nižného Svidníka. Známa je iba výška paušálu, ktorý za túto činnosť dané osoba/osoby poberali v roku 1923. Išlo o sumu 550 Kč (ročne). Podobne ako desiatky iných frontových a lazaretných vojnových cintorínov na severovýchode Slovenska, zriadené počas prvej svetovej vojny, aj vojnový cintorín v obci Ladomirová bol vybudovaný iba v provizórnom variante. K jeho definitívnemu dokončeniu, ktorého súčasťou bola inštalácia centrálneho dreveného kríža, úprava hrobových miest, oplotenie cintorína živým plotom z hlohu (zrealizované v prvej polovici 20. rokov 20. stor.), vybudovanie vstupnej brány a výstavba cintorínskej kaplnky (zrealizované koncom 30. rokov 20. stor.), došlo až v medzivojnovom období. V roku 1923 boli na práce spojené s konečnou úpravou cintorína vyčlenené zo štátneho rozpočtu Československej republiky finančné prostriedky vo výške 2080 Kč. Rozsah prác nie je známy, no podľa rozsahu prác realizovaných na iných lokalitách v identickom čase a na základe dobovej fotografie z konca 30. rokov 20. stor. možno predpokladať, že išlo o úpravu (prípadne aj označenie) nadzemnej časti vojnových hrobov (rovov) v rozsahu ich zatrávnenia a výsadbu hlohu po obvode cintorína za účelom jeho oplotenia a ochrany pred zverou (divou i domácou). S ideou vybudovania centrálneho pietneho miesta v areáli cintorína v podobe kaplnky prišiel generál D. P. Rogov, ktorý Ladomirovú v roku 1935 osobne navštívil. Finančné prostriedky na jej výstavbu zabezpečila organizácia Sdružení Rusů – účastníků světové války v Praze prostredníctvom dvoch dobročinných zbierok, zrealizovaných v rokoch 1936 a 1937. Autorom projektu kaplnky, vybudovanej v staroruskom štýle, bol mladý ruský architekt G. Zuba, ktorého otec zahynul v prvej svetovej vojne. Podľa vojenského historika Igora Slepcova kaplnku pôvodne zdobili aj maľby od ikonopisca M. B. Romberyho, ktorý v čase jej výstavby študoval na Pražskej akadémii umenia. Výstavba kaplnky bola ukončená v lete roku 1938 a jej slávnostná posviacka sa uskutočnila 17. júla toho istého roku v rámci pravoslávnych cirkevných osláv 950. výročia „…křstu ruského národa za velkého knížete sv. Vladimíra.“ Osláv spojených so slávnostnou posviackou sa okrem obyvateľov obce a jej širšieho okolia, zástupcov miestnych úradov a spolkov a novinárov zúčastnil aj predseda Sdružení Rusů – účastníků světové války v Praze plukovník D. L. Čerkeš, predseda Ruského spolku válečních invalidů v ČSR armádny generál N. N. Šilig a vysokí cirkevní hodnostári na čele s pražským pravoslávnym biskupom Sergijom. O danej skutočnosti sa okrem dobovej tlače dozvedáme aj prostredníctvom medenej nápisovej dosky s textom v azbuke, situovanej v hornej časti hlavnej fasády kaplnky, s nasledovným obsahom (prepis v latinke): “Russkoje vojenstvo v Čechoslovakiji pavšim bratiam v velikuju vojnu 1938. V god 950 letia kreščenija Rusi. Russkij Sojuz učastnikov velikoj vojny v Prage.“ V tomto období pribudla na vojnový cintorín aj vstupná brána v staroruskom štýle z trvácneho materiálu (pravdepodobne železobetónu).
Po skončení druhej svetovej vojny prevzal starostlivosť o vojnový cintorín Miestny národný výbor v Ladomirovej, ktorý túto činnosť zabezpečoval nepretržite do roku 1990, t. j. do pádu komunizmu v Československu, kedy došlo k jeho zrušeniu. Vzhľad cintorína sa v sledovanom období oproti stavu z konca 30. rokov 20. stor. radikálne nezmenil. Z dobových fotografií, zachytávajúcich jeho vzhľad v rokoch 1989 a 1990, vyplýva, že areálu naďalej dominovala pamätná kaplnka z roku 1938, nachádzal sa tu drevený trojramenný kríž s plechovým korpusom ukrižovaného Krista z medzivojnového obdobia, v nadzemnej časti hrobov boli umiestnené hlinené rovy, na hroboch absentovali kríže a cintorín bol oplotený živým plotom z hlohu. Rozdiel oproti medzivojnovému obdobiu bol v tom, že vstupnú bránu z roku 1938 nahradila kovová dvojkrídlová brána, osadená na kovových stĺpoch. Kedy a z akých dôvodov došlo ku výmene vstupných brán známe nie je. Na prelome rokov 1989/1990 bol cintorín zanedbaný a zarastený náletovými krovinami.
Od roku 1990 až do súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o vojnový cintorín obec Ladomirová. Počas tohto obdobia prebehli na jeho ploche dve čiastočné (2001, 2022) a jedna komplexná rekonštrukcia (2014).
V rámci prvej čiastočnej rekonštrukcie, financovanej Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku, bola v roku 2001 jeho plocha zbavená náletových krovín a zarovnaná (došlo k odstráneniu nadzemných častí hrobov – zatrávnených hlinených násypov, tzv. rovov), odstránili sa hlohy pôvodne vymedzujúce cintorínsky areál, a tiež drevený trojramenný kríž z medzivojnového obdobia, bolo zrealizované nové oplotenie (kombinácia pletivového plotu s piliermi vzájomne prepojenými pomocou drevených dosák) a osadil sa nový drevený trojramenný kríž s plechovým korpusom Krista krytý plechovou strieškou a nápisová tabuľa s nasledovným textom v slovenskom jazyku: „CINTORÍN RUSKÝCH VOJAKOVPADLÝCH V PRVEJ SVETOVEJ VOJNE. ČESŤ ICH PAMIATKE“.
Počas komplexnej rekonštrukcie, opätovne financovanej Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku, zrealizovanej v roku 2014, bola obnovená kaplnka (výmena strešnej krytiny, oprava interiérových a exteriérových omietok a náterov, obnova exteriérových schodiskových stupňov, pozlátenie kríža), odstránili sa trojramenný drevený kríž a nápisová tabuľa, inštalované v roku 2001, vybudoval sa chodník, vedúci od vstupu ku kaplnke (kamenné andezitové platne ukladané do betónu), opravili sa piliere oplotenia pri vstupe na cintorín, osadil sa nový drevený trojramenný kríž, inštalovala sa informačná tabuľa, pomocou betónových prefabrikátových obrubníkov sa vyprezentovali nadzemné časti hrobov (náznakovo, podľa dochovanej skice z medzivojnového obdobia), v záhlaví ktorých boli osadené jednoramenné drevené kríže s drevenými strieškami, priestor medzi obrubami hrobov bol obsypaný kamenivom, popri SZ a JV hranici cintorína sa zrealizovala výstavba živého plotu, pred vstupom sa osadili lavičky a celý cintorín sa odvodnil. Práce realizovala firma Leník z Humenného. Obnovený cintorín bol slávnostne posvätený v septembri 2014. Posviacku vykonali pravoslávni duchovní. Okrem obyvateľov obce a jej širšieho okolia, starostu obce Ladomirová Ladislava Bojčíka, členov a predsedu Oblastného výboru SZPB vo Svidníku Jozefa Rodáka a médií sa jej osobne zúčastnil aj veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Andrej Šabanov a viacerí zahraniční hostia.
V rámci druhej čiastočnej (a súčasne nateraz poslednej) rekonštrukcie, financovanej obcou Ladomirová, boli v lete 2022 z plochy vojnového cintorína z dôvodu nevyhovujúceho stavebno-technického stavu odstránené betónové prefabrikátové obrubníky a lavičky.
Konečná úprava vojnových hrobov na vojnových cintorínoch z prvej svetovej vojny z územia severovýchodného Slovenska počas vojny a v medzivojnovom období
Vojnové hroby s ostatkami mŕtvych vojakov boli na vojnových cintorínoch z prvej svetovej vojny počas trvania konfliktu (1914 – 1918) a následne aj v medzivojnovom období (1918 – 1939) zakladané v troch rôznych verziách – ako hroby jednotlivé (resp. skupiny jednotlivých hrobov), spoločné alebo hromadné (masové šachty). Na plochách vojnových cintorínov boli rozmiestňované tak, aby pôsobili symetricky a spoločne vytvárali jeden harmonický celok. Ich predpísaná záverečná úprava bola v čase vojny a v medzivojnovom období veľmi podobná. V oboch prípadoch bol nad hrobovou jamou navŕšený hlinený nápis (rov) a hrob bol riadne označený náhrobným symbolom (krížom, náhrobníkov, macevou, náhrobnou evidenčnou tabuľkou a pod.) a prípadne aj tabuľkou, uvádzajúcou číslo, rad a okrsok hrobu v rámci daného cintorína. Rovy boli zatrávnené a ich výzdobu mohli (ale aj nemuseli a na lokalitách na území severovýchodného Slovenska spravidla ani netvorili) tvoriť (v závislosti od typu hrobu) výsadby z lokálnych trvaliek (v prípade jednotlivých hrobov) alebo lokálnych nízkokmenných drevín s okrúhlou korunou (v prípade spoločných hrobov). Mohli a nemuseli (na lokalitách na území severovýchodného Slovenska spravidla ani neboli) byť ohraničené obrubami z kameňa alebo tehál, ktorých primárnou funkciou bolo stabilizovanie rovu a až sekundárnou funkcia okrasná. Výška a tvar rovu ako aj jeho označenie sa v čase vojny a medzivojnovom období mierne odlišovali, avšak ich základný princíp ostal jednotný (vojnové hroby tvorené v podzemnej časti hrobovými jamami s uloženými pozostatkami vojnových obetí, v nadzemnej časti so zatrávnenými rovmi s náhrobnými pietnymi symbolmi a nápisovými tabuľkami, informujúcimi o pochovaných osobách a číslach, radoch a prípadne aj okrskoch hrobov v rámci daného cintorína).
Stavebné zásahy, zrealizované na vojnovom cintoríne z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová v letných mesiacoch 2022 v percepcii pamiatkovej starostlivosti a ochrany kultúrne dedičstva SR
Podľa medializovaných informácií a na základe miestnej obhliadky vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová, uskutočnenej odborným zamestnancom KPÚ Prešov v auguste 2022 možno konštatovať, že oproti stavu zaznamenanom na dotknutej lokalite počas miestnej obhliadky v apríli 2021, sa vzhľad cintorína zmenil tým spôsobom, že z jeho plochy boli odstránené novodobé betónové prefabrikované obrubníky. Podľa vyjadrenia Veľvyslanectva Ruska na Slovensku, publikovaného dňa 15. septembra 2022 na sociálnej sieti Facebook, boli v dôsledku tohto stavebného zásahu „…hroby zosnulých hrdinov takmer zničené.“ Podľa vyjadrenia generálneho prokurátora SR, zverejneného dňa 16. septembra 2022 na sociálnej sieti Facebook išlo o hanebný a neakceptovateľný zásah zo strany neznámeho páchateľa, „…ktorý nemôže zo strany orgánov činných v trestnom konaní ostať nepovšimnutý“, a preto bude toto konanie „…predmetom prešetrenia, či bezohľadným zásahom do hrobových miest, v ktorých sú pochovaní vojaci, nedošlo k naplneniu znakov trestného činu hanobenia miesta posledného odpočinku.“ Podľa vyjadrenia starostu obce Ladomirová, zverejneného dňa 16. septembra 2022 na webovej stránke obce Ladomirová, vojnového hroby ostali na svojich miestach, odstránené boli iba betónové obrubníky, ktoré sa nachádzali pri hroboch a „ktoré sa rozpadávali a nebola možná ich údržba.“ Podľa vyjadrenia Polície SR, zverejneného dňa 16. septembra 2022 na sociálnej sieti Facebook „veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov klame ohľadom situácie na cintoríne vojakov Ruskej cárskej armády v obci Ladomirová v Prešovskom kraji“, pričom správu o zničení vojnových hrobov na vojnovom cintoríne označila Polícia SR za hoax.
Dajme teraz stranou propagandu, politické a osobné spory, ktorým v minulých dňoch venovali slovenské média primárne priestor a pozrime sa na vzniknutú situáciu vecne a na základe odbornej analýzy faktov.
V úvodnej časti príspevku, v ktorej sme sa venovali stavebno-historickému vývoju frontového vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová, sme uviedli, že jeho rekonštrukciu začalo Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku realizovať v roku 2001, kedy (v rámci jej prvej etapy) bola plocha cintorína zbavená náletových krovín a následne zarovnaná a zatrávnená. Zarovnať plochu vojnového cintorína znamená „v preklade“ odstrániť nadzemné časti vojnových hrobov v podobe hlinených násypov (rovov), situovaných nad ich hrobovými jamami. V prostrednej časti príspevku uvádzame, že vojnové hroby zakladané na vojnových cintorínoch z Veľkej vojny v čase trvania konfliktu, resp. v medzivojnovom období, pozostávali z podzemnej časti, ktorú tvorili hrobové jamy, kde boli pochovávané telesné pozostatky vojnových obetí a nadzemnej časti v podobe hlineného násypu (rovu) navŕšeného nad hrobovou jamou po jej naplnení mŕtvolami (doklad o tomto postupe zriaďovania vojnových hrobov poskytujú o. i. vzory ich konečných úprav z čias vojny a medzivojnového obdobia). Z dochovaného náčrtu a skice vojnového cintorína v obci Ladomirová z medzivojnového obdobia a dobových fotografií, zachytávajúcich jeho podobu na konci 30. rokov a na prelome 80. a 90. rokov 20. stor., vyplýva, že nadzemné časti (rovy) boli súčasťou i vojnových hrobov, zriadených v jeho areáli. Rovy boli bez obrúb. Keďže neexistujú žiadne písomné záznamy a ani fotografická dokumentácia o tom, žeby súčasťou prvej etapy rekonštrukcie vojnového cintorína v roku 2001 boli aj zásahy do hrobových jám, resp. exhumácie ostatkov v nich pochovaných vojnových obetí, možno konštatovať, že tieto ostali neporušené. V roku 2001 teda došlo „iba“ k odstráneniu nadzemných častí vojnových hrobov – hlinených násypov (rovov). V druhej etape rekonštrukcie, zrealizovanej Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku v roku 2014, boli na ploche vojnového cintorína o. i. osadené aj betónové prefabrikované obrubníky. Ich umiestnenie v areáli pietneho miesta vychádzalo z nedatovanej dobovej skice z medzivojnového obdobia, ktorá neobsahuje informácie o rozmeroch, resp. plošnej rozlohe vojnových hrobov a neuvádza ani údaj o tom, v akej vzdialenosti boli tieto od seba vzájomne situované. Z uvedeného vyplýva, že obrubníky naznačujúce miesta výskytu vojnových hrobov, nezachytávali ich reálne umiestnenie, akým disponovali pred zarovnaním rovov v roku 2001 (to by bolo možné prezentovať iba za predpokladu realizácie pamiatkového – archeologického výskumu, v rámci ktorého by boli presne lokalizované hranice podzemných častí vojnových hrobov v podobe hrobových jám), ale iba náznakové (domnelé, nepresné, analytické), vychádzajúce z dobového prameňa. Odstránením obrubníkov z plochy vojnového cintorína v lete roku 2022 nemohlo teda dôjsť ku zničeniu vojnových hrobov, keďže ich autentické (pôvodné) nadzemné časti v podobe hlinených násypov (rovov) boli z plochy cintorína odstránené už v roku 2001, a tiež preto, že tak v roku 2001 ako aj v roku 2022 sa nezasahovalo do ich podzemných častí (hrobových jám), ktoré, vrátane tam uložených ostatkov vojnových obetí, ostali nedotknuté a neporušené. Vzhľadom k tomu, že stavebno-technický stav obrubníkov bol dokázateľne nevyhovujúci (rozpadali sa, čo je zachytené na viacerých v médiách publikovaných fotografiách), a tiež preto, že materiál a technológia, ktorou boli zhotovené, nekorešpondujú s dobovými materiálmi a postupmi a na tomto cintoríne obruby vojnové hroby nikdy v minulosti ani nemali, možno ich odstránenie považovať nie len za opodstatnené ale aj za metodicky správne. Okrem toho platí, že vojnový hrob je možné nad úrovňou terénu identifikovať aj iným spôsobom, ako pomocou obrubníkov či rovov – prostredníctvom krížov, náhrobníkov, náhrobných evidenčných tabuliek a pod. Takéto označenie (aj keď v podobe náznakovej rekonštrukcie) na ploche vojnového cintorína v Ladomirovej ostalo aj po odstránení obrubníkov, a to v podobe drevených krížov. Potrebné je tiež upozorniť na skutočnosť, že obec Ladomirová ako správca dotknutého vojnového cintorína, je na základe §3 ods. 1 Zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch (ďalej len „zákon o vojnových hroboch“) povinná zabezpečovať starostlivosť „…o vojnové hroby, ktoré sa nachádzajú na jej území.“ V prípade, žeby túto svoju povinnosť nedodržiavala alebo zanedbávala, hrozila by jej zo strany orgánu vykonávajúceho štátnu správu na úseku vojnových hrobov na území Prešovského samosprávneho kraja (Okresný úrad Prešov) sankcia.
Podľa §2 písm. c) zákona o vojnových hroboch je starostlivosťou o vojnový hrob definovaná ako „zachovanie vojnového hrobu v riadnom stave, najmä úprava vojnového hrobu a jeho bezprostredného okolia, umiestnenie náhrobku, pamätníka alebo iného pietneho symbolu s údajmi o vojnovej obeti, exhumácia vojnovej obete, zriadenie, premiestnenie a prestavba vojnového hrobu a vedenie evidencie o vojnovom hrobe“. Vojnový hrob zákon o vojnových hroboch v §2 písm. a) definuje ako „miesto, kde sú uložené ľudské ostatky vojnovej obete, ako aj náhrobok, pamätník, iný pietny symbol alebo pamätné miesto, ktoré pripomínajú vojnovú udalosť“. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o hroboch padlých vojakov a civilných obetí vojny (ďalej len „medzivládna dohoda“) definuje v čl. 1 písm. c) ruské vojenské hroby a hroby civilných obetí vojny ako „miesta, kde sú pochovaní ruskí vojaci a civilné obete vojny vrátane hrobov jednotlivcov a skupinových hrobov, cintoríny alebo časti cintorínov, ako aj pomníky a iné pamätné miesta na území Slovenskej republiky“, v čl. 1 písm. g) úpravu vojnových hrobov ako „vyznačenie hraníc pohrebiska a umiestnenie pamätných symbolov, náhrobkov, pomníkov alebo iných pamätníkov, ich rekonštrukciu, ako aj iné potrebné opatrenia“ a v čl. 1 písm. h) udržiavanie a starostlivosť o vojnové hroby ako „zabezpečovanie neporušenosti vojnových hrobov, ich uchovávanie v náležitom stave a vykonávanie potrebných opráv“.
Z vyššie citovaných paragrafových zmení zákona o vojnových hroboch a článku medzivládnej dohody nevyplýva, že by bolo neprípustné odstránenie sekundárne osadených novodobých prvkov (v tomto prípade betónových prefabrikovaných obrubníkov) z plochy vojnového cintorína, resp. z vojnového hrobu, ktorý je jeho súčasťou. Práve naopak, správcovi cintorína a Slovenskej republike vyplýva povinnosť zachovávať vojnové hroby v riadnom, resp. náležitom stave a v prípade potreby vykonávať ich opravy, vrátane úprav ich bezprostredného okolia. Odstránenie poškodených obrubníkov z plochy vojnového cintorína možno považovať za naplnenie týchto ich povinností. Súčasne platí, že ani v zákone o vojnových hroboch, ani v medzivládnej dohode sa pri definícii pojmu vojnový hrob, resp. ruský vojnový hrob nespomína pojem obruba (obrubník) vojnového hrobu. V rámci jeho nadzemnej časti sa vyskytujú iba pojmy iný pietny symbol, iný pamätník, náhrobok, pamätník, pamätný symbol a pomník. Vyznačenie hraníc sa v citovaných dokumentoch explicitne spomína iba v súvislosti s pohrebiskom, pričom slovenská legislatíva tento pojem definuje v §2 písm. u) Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve ako „cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka“. Odstránením obrúb, ktoré nedefinujú skutočné (reálne) hranice ani tvary hrobových jám vojnových hrobov, situovaných na ploche vojnového cintorína, ale iba ich náznakové (domnelé, nepresné, analytické) rekonštrukcie, teda podľa nášho názoru nemožno považovať za protiprávne konanie. Z toho istého dôvodu, a tiež preto, že starosta obce Ladomirová vo svojich mediálnych vyjadreniach opakovane svoje konanie vysvetľoval ako snahu o zveľadenie plochy vojnového cintorína, ktorá s rozpadajúcimi sa obrubníkmi podľa jeho názoru pôsobila zanedbaným dojmom a jednoznačne poprel, žeby jeho úmyslom bolo poškodenie alebo nebodaj zničenie vojnových hrobov, podľa nášho názoru nedošlo ani k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hanobenia miesta posledného odpočinku, ktorý Zákon č. 300/2005 Z. z. (trestný zákon) v §365 ods. 1 definuje ako konanie osoby, ktorá „zničí, poškodí alebo zneuctí hrob, urnu s ľudskými ostatkami, pomník alebo náhrobnú dosku alebo zničí alebo poškodí zariadenie pohrebiska alebo iného miesta posledného odpočinku, alebo kto sa na pohrebisku alebo inom mieste posledného odpočinku dopustí inej hrubej neslušnosti alebo výtržnosti“.
Záver
Cieľom príspevku bolo podať komplexnú informáciu o vojnovom cintoríne v obci Ladomirová v percepcii jeho historického vývoja, v súčasnosti platnej legislatívy a udalostí z leta 2022. Na základe analýzy dostupných archívnych a obrazových prameňov, oboznámenia sa so skutkovým stavom, ako aj s dôvodmi, pre ktoré došlo v lete roku 2022 ku stavebným zásahom na ploche vojnového cintorína v Ladomirovej, možno z hľadiska pamiatkovej starostlivosti a ochrany kultúrneho dedičstva SR konštatovať, že tieto nemali negatívny dopad na vojnový cintorín ako celok a nepoškodili jeho pamiatkové hodnoty. Úpravu vojnového cintorína v súčasnom stave možno považovať za dôstojnú. Z dôvodu prinavrátenia jeho historického výrazu z konca 30. rokov 20. stor., a tiež preto, že súčasné kríže, chodník a kaplnka sa nachádzajú v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave, je však potrebné zabezpečiť jeho komplexnú obnovu s využitím tradičných materiálov a postupov a za pomoci špecializovaných pamiatkových výskumov – architektonicko-historického a archeologického.
Text: PaedDr. ThLic. Anton Liška, PhD.
Obrazová príloha: VÚA – VHA Praha, VHÚ – VHA Bratislava, VHÚ – VHM Mo Svidník, Archív KPÚ Prešov, Archív PÚ SR, Súkromná zbierka KVH Beskydy, časopis Kamarádství – rok 1938, mapy.tuzvo.sk, wikipedia.com, pl.wander-book.com
Podcast s historikom Martinom Drobňákom z Klubu vojenskej histórie Beskydy:
Fotogaléria:
