Prvý októbrový týždeň (3. – 6. 10. 2022) sa v malebnom mestečku Boskovice na neďalekej Morave konal už 16. ročník medzinárodnej archeologickej konferencie „Doba popelnicových polí a doba halštatská“. Pôvodne česko-slovenské odborné stretnutia, ktoré nadväzovali na tradíciu spolužitia v jednom štáte, sa počas posledných ročníkov rozšírili o pravidelnú prítomnosť kolegov z Poľska aj Rakúska. Tohoročná konferencia bola špecifická tým, že sa pripravovala a následne kvôli pandémii covid-19 odkladala už od roku 2020. Konferencia zameraná na mladší a neskorý úsek doby bronzovej a na dobu halštatskú (staršia doba železná) sa v bežných časoch koná každý druhý rok. Preto, hoci bola účasť kvôli covidu o niečo nižšia než po minulé ročníky, kolegovia z rôznych kútov Českej republiky, Slovenska a dvoch susedných krajín sa po štyroch rokoch stretli o to radšej, čo odrážala mimoriadne priateľská a príjemná atmosféra konferencie.
Veľká väčšina príspevkov pochádzala od autorov z Českej republiky. Už tradične im my, mladšia generácia archeológov zo Slovenska, závidíme možnosti výskumu, ktoré kolegovia majú, aj mieru spracovania či publikovania terénnych výskumov. Za štyri roky od posledného stretnutia pokročili ešte výraznejšie – dnes sú bežným štandardom výskumov komplexné analýzy, ktorých súčasťou sú napr. analýzy zloženia prvkov v kovových predmetoch, traseologická analýza (napr. stopy po opracovaní či použití nálezov), analýzy DNA a stabilných izotopov, datovanie rádiouhlíkom, archeozoologická, archeobotanická či palynologická analýza a podobne. Tieto analýzy sa síce využívajú aj na Slovensku, no miera ich dostupnosti pre bádateľov a vo viacerých prípadoch dokonca ich akceptácia ako rovnocenného pracovného nástroja archeológa je oveľa nižšia. Aj preto je dôležité, aby sme sa naďalej stretávali a vzájomne inšpirovali. Veľmi podnetnou bola napríklad prednáška Ondreja Chvojku a Terezy Šálkové za kolektív autorov, v ktorej predstavili výsledky komplexného výskumu sídliska v Březnici u Bechyně (publikácia z tohto výskumu práve vyšla ako monografia). V rozšírenom čase vyše hodiny autori prezentovali nielen záhadné žľaby plné keramických nálezov (fragmenty nádob, závažia tkáčskych stavov, mazanica), ktoré môžu byť pozostatkom rituálnych aktivít, ale aj výsledky, čo všetko možno zistiť o živote a hospodárstve ľudí žijúcich na sídlisku z doby bronzovej aj o jeho zániku. Ďalšou prednáškou, pre ktorú bol vyčlenený dlhší čas, bola „Malá Haná jako příklad multidepozitní a pravěké sakrální krajiny“, v ktorej autori Zuzana Jarůšková a Milan Salaš predstavili fascinujúcu severnú časť regiónu Boskovickej brázdy s množstvom hromadných nálezov bronzových predmetov. Hromadným nálezom aj ojedinelým nálezom artefaktov z bronzu bola venovaná pomerne veľká časť príspevkov. Bádatelia z Českej republiky sa k týmto nálezom dostávajú jednak prostredníctvom spoľahlivých spolupracovníkov s detektormi kovov, ale časť pochádzala od detektoristov – vykrádačov, ktorí lokality rabujú, bez informácií o mieste nálezu a podobne. Na základe rozhovorov s kolegami z ČR o problematike nelegálneho detektorizmu a vykrádania archeologických nálezísk sme si opäť potvrdili, že situácia v ČR nie je napriek voľnejšiemu prístupu k detektorizmu pre archeológiu priaznivá a že veľká väčšina osôb s detektormi kovov s archeológmi nespolupracuje, ale po vlastnej linke rabuje náleziská a nálezy. Možnosti ich odhalenia sú však malé. Na Slovensku preto nie je potrebné meniť zákony smerom k ich uvoľňovaniu voči detektorizmu, ale pokračovať v tom, čo dobre funguje už teraz aj v rámci Pamiatkového úradu SR, a to v spolupráci so spoľahlivými občianskymi združeniami pod vedením archeológov. V sekcii o depotoch zastupovala Pamiatkový úrad SR Erika Makarová s kolegami z KPÚ Banská Bystrica Gabrielou Brezňanovou a Zdenkom Ruskom s posterom „Depot bronzových predmetov z Málinca, polohy Zámok“.
Viacero prednášok bolo zameraných na hradiská, iné sídliská a na problematiku osídlenia. Pamiatkový úrad SR reprezentovala prednáška Petra Bistáka v spolupráci s Petrou Kmeťovou a Michalom Felcanom (a ďalšími autormi): „Running up that hill: sídliskové stratégie v pohorí Tribeč v období popolnicových polí a v dobe halštatskej“, v ktorej boli zhrnuté doterajšie poznatky viacročného výskumu Pamiatkového úradu SR v tomto pohorí a ktorá na našu radosť vzbudila značný záujem kolegov. Ďalšie témy predstavovali diaľkové kontakty či pohrebný rítus, v rámci ktorej odznel príspevok Kláry Šabatovej za kolektív autorov o výskume dvojhrobu zo strednej doby bronzovej so zaujímavými zisteniami v oblasti výživy a jej zmien (napr. in/tolerancia laktózy či začiatky konzumácie prosa). Do kategórie „búračov mýtov“ patrila prednáška Pavla Jelínka a Andrey Námerovej „O potopení slnečnej bárky“, počas ktorej sa pre archeológiu na miesto nesprávne interpretovaného symbolu slnečného člna „znovuzrodil“ prastarý ochranný symbol labutích bratov, obrancov slnečnej panny.
Konferencia je tradične spojená aj s odbornou exkurziou a spoznávaním regiónu. Už prvý večer sme po prehliadke Múzea regiónu Boskovicka v sprievode jeho lektorky absolvovali krátku prechádzku mestečkom Boskovice. Jej cieľom bola stará židovská štvrť, ktorá si dodnes zachovala malebný charakter. Od kresťanského mesta bolo geto oddelené viacerými bránami, stálo v ňom viacero synagóg aj rituálny kúpeľ mikve. Navštívili sme jednu zo synagóg, synagógu Maior, ktorá vznikla v 17. storočí, s vynikajúco zachovanou vnútornou výmaľbou zo 17. a 18. storočia. K návšteve možno určite odporučiť aj rozsiahly židovský cintorín s náhrobkami zo 17. až 20. storočia, ktorý sme podaktorí navštívili počas jednej z obedných prestávok.
Región Boskovicka a jeho okolia mal čo ponúknuť aj počas celodennej exkurzie v posledný deň konferencie. Prvou zastávkou počas slnečného farebného jesenného dňa bolo hradisko Malý Chlum (obec Krhov) na dominantnej stolovej hore, osídlené v neskorej dobe bronzovej a dobe halštatskej. Okrem toho je lokalita významná aj z hľadiska paleontológie výskytom fosílií morských živočíchov. Z hradiska sme sa presunuli do románskeho kostola sv. Jiří v neďalekom Bořitove s unikátnymi freskami z 13. až 15. storočia. Mimoriadne zaujímavé boli najmä dve fresky sv. Kryštofa, siahajúce po celej výške lode kostola, jedna z 2. štvrtiny 13. storočia s vplyvmi byzantského štýlu a na protiľahlej stene o 200 rokov mladší gotický sv. Kryštof s plejádou morských príšer. Poobedná návšteva Múzea Blanenska na Zámku Blansko nám všetkým vyrazila dych expozíciou „Cesta do pravěku Blanenska“ aktuálne aj so špeciálnou výstavou k 150. výročiu objavu halštatského náleziska v Býčí skále. Múzeum, okrem vystavených vlastných zbierok a viacerých veľmi vydarených a názorných rekonštrukcií, ako napr. hlavy a odevu tzv. princeznej z Býčí skály, luxusného halštatského voza či honosného opasku aristokratiek moravského halštatu, do konca októbra prezentuje aj zapožičané vzácne nálezy z Prírodovedného múzea vo Viedni. Expozícia samotná je zaujímavá a názorná aj pre laikov a deti (vrátane dotykových exponátov pre nevidiacich/slabozrakých návštevníkov). Odbornú exkurziu sme ukončili vo veľkom štýle, a to návštevou jaskyne Býčí skála, preslávenej najmä nálezmi z doby halštatskej. V jaskyni bol v uplynulých dvoch sezónach realizovaný revízny archeologický výskum (sondy sú v jaskyni ešte otvorené), ktorý sa aktuálne spracováva a ktorého výsledky môžu prispieť k pochopeniu aktivít v priestore jaskyne pred viac než 2500 rokmi. V ďalších priestoroch jaskyne sme mali možnosť obdivovať asi 5 000 rokov starú kresbu uhlíkom (geometrický motív).
Na záver ostáva len dúfať, že nasledujúci ročník konferencie, ktorú budú organizovať kolegovia z Česka, sa uskutoční v riadnom termín o 2 roky bez odkladov a opäť v príjemnej atmosfére.
Text a foto: Petra Kmeťová, PÚ SR
